Sto rokov komunistickej strany Číny. Mao rozhodol, že 1. júl 1921 je dňom jej založenia. Skutočný dátum bol 23. júla, keď sa v Šanghaji konal prvý národný kongres (keď Mao stanovil dátum, záznamy neboli k dispozícii). Nebola to jediná komunistická organizácia v Číne a mala iba 50 členov. Málokto mohol predpovedať, že to jedného dňa bude viesť krajinu, tým menej, že to tak bude aj dnes. Ako teda čínska komunistická strana prevzala moc a ako si ju plánuje udržať?
100 rokov komunistickej strany Číny
1. júla čínska komunistická strana oslávi narodeniny. Táto príležitosť vyvolala nárast záujmu o „červenú turistiku“, ktorá zahŕňala návštevy miest spojených s revolúciou, ktorá priviedla komunistov k moci v roku 1949, a so životom komunistických vodcov. Jednou z najznámejších destinácií je Jinggangshan v južnej provincii Jiangxi.
Je to miesto, kde Mao Ce-tung vytvoril prvú vidiecku základňu pre revolúciu v roku 1927. Ďalším je Zunyi v juhozápadnej provincii Guizhou, kde zásadné stretnutie upevnilo Maovu kontrolu nad stranou v roku 1935. Mnoho červených turistov sú dôchodcovia, ktorí často nosia šiltovky so srpovým kladivom komunistickej strany alebo oblečením v starodávnych uniformách Červenej armády.
Pri cestovaní po pamiatkach často spievajú vlastenecké piesne. Strana neumožňuje diskusiu o hrôzach Maovej éry, ako napríklad hladomor minulého storočia, pri ktorom zahynulo až 30 miliónov ľudí, alebo brutálne násilie kultúrnej revolúcie v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
V nadväznosti na výročie strana viedla kampaň proti „historickému nihilizmu“, čo znamená akékoľvek reptanie na minulosť strany.
Kto sa trochu vyzná v Čine, tak vie, že Číňania v podstate nič nevymysleli, ale všetko okopírovali a dodnes kradnú duševné vlastníctvo. Jediný človek ktorý urobil čínu technicky vvspelou bol čínsky vedec Qian Xuesen pracujúci v NASA na vesmírnych technológiách. Ked ho nasralo FBI, tak utiekol domov a všetko Číňanov naučil.
Teraz sa USA môže len dívať kam to Čína dotiahla, lebo má milióny otrokov. V Šanghaji je celé múzeum obsahujúce 70 000 artefaktov venovaných jednému mužovi, „ľudovému vedcovi“ Qian Xuesenovi. Qian je otcom čínskeho raketového a vesmírneho programu.
Qian prišiel ako hrdina do Číny, ale nebol okamžite prijatý do ČKS. Jeho image ale nebol bezchybný. Jeho manželka bola aristokratickou dcérou nacionalistického vodcu a až do Qianovho pádu z milosti žili šťastne v Amerike dokonca urobil prvé kroky k žiadosti o občianstvo.
Keď sa v roku 1958 konečne stal členom strany, prijal to a vždy sa snažil zostať na pravej strane režimu. Prežil čistky a kultúrnu revolúciu a tak sa mohol venovať mimoriadnej kariére.
Čína v roku 1921 bola chudobnou krajinou sužovanou občianskou vojnou. Väčšina zo 400 miliónov ľudí žila na vidieku, ale v priemyselných oblastiach boli pracovné nepokoje bežné. Koncom 20. rokov 20. storočia boli komunisti zatlačení na vidiek a po zničení triedy zemepána verbovali do svojich armád roľníkov so sľubmi o pôde.
Mao Ce -tung, ktorý príliš neštudoval marxizmus, bol vymenovaný za vodcu v roku 1935 počas „dlhého pochodu“ do severnej Číny, aby unikol nacionalistickým silám Kuomintangu, ktoré vtedy ovládali väčšinu Číny. V druhej svetovej vojne komunisti a Kuomintang bojovali bok po boku proti Japonsku a jeho spojencom, než obnovili svoju vlastnú vojnu.
1. októbra 1949 založili víťazní komunisti Čínsku ľudovú republiku. Ako vedúci vládol Mao až do svojej smrti v roku 1976. Myslel si, že „triedny boj“ môže viesť Čínu do komunistického raja. Desiatky miliónov ľudí zomreli pri čistkách, hladomoroch a počas kultúrnej revolúcie, ktorej cieľom bolo odstránenie kapitalistických atradičné normy spoločnosti.
Komunistická strana zohrala úlohu komunizmu pri vzniku najľudnatejšieho komunistického štátu na svete. Namiesto toho strana uprednostnila rozvoj pred triednym bojom tým, že obnovila súkromné obchodné a vlastnícke práva. Politická diskusia a určitá kritika Maovho pravidla boli občas tolerované, aj keď tvár zosnulého predsedu stále zdobí väčšinu čínskych bankoviek.
Súčasný čínsky vodca Si Ťin-pching chce obnoviť Maovu autoritu. Pán Xi nariadil 92 miliónom členom, aby sa oprášili z maoistickej ideológie a histórie v nádeji, že ich spoločné porozumenie udrží v súlade. Má malé nákladné auto na reptanie o minulosti komunizmu. Asi 8% dospelej čínskej populácie sú členmi strany, ktorá poskytuje oči a uši na pracoviskách, štvrtiach a areáloch.
K škole sa stále hrnú vzdelaní Číňania. Pán Xi očisťuje stranu od korupcie a rozširuje jej právomoci. Experimenty s demokraciou na úrovni dediny boli opustené a bola prijatá technológia sledovania. Nacionalizmus formuje novú generáciu čínštiny. Účinné rozdrvenie strany na covid-19 a rýchle obnovenie normálnej ekonomickej činnosti bolo propagandistickým prínosom. A obmedzuje to slobody v Hongkongu vrátane slobody prejavu a práva na pokojný protest.
Pán Xi je v mnohých ohľadoch protikladom Maa a jeho túžby po nepretržitej revolúcii. Pán Xi požaduje „mierovú Čínu“, teda krajinu, kde je prioritou stabilita. V roku 2023 bude čínska komunistická strana vládnuť rovnako dlho ako sovietska strana pred jej rozpadom v roku 1991.
Pán Xi sa obáva, že jeho strana má nedostatky, vrátane korózie západnými politickými myšlienkami, korupcie, frakcionizmu a nelojality. Žiadny z nich nenaznačuje, že by sa mala strana zrútiť. Pán Xi prežíva doma bezohľadnosť a zároveň prináša ekonomický rast, ktorý si veľa ľudí želá.
Bolo by bláznovstvom staviť na to, aby strana zostala politickou silou aj o ďalšiu stovku.
Svet by však mal byť pripravený nato, aby vydržal ešte desaťročia.