Rusko má svoj fašistický štát politickej totality podľa Ivana Iljina. Nie, nemýlime sa s nadpisom, Rusi nikdy neporazili fašistickú ideológiu, dnes im kvitne ako nekonečná jarná záhrada Putinovho obľúbenca propagujúceho Ruský totalitný štát už v minulom storočí. Rusko oslavuje fašizmus Putina. Ivan Iljin je Putinov filozof ruského fašizmu. Či sa vám to páči alebo nie, to čo sa deje v dnešnom Putinovskom Rusku sa ináč ani nazvať nedá.
Každý politický odpor bol zničený a politika prestala existovať. Od zahraničných agentov po beztrestné násilnosti OMONu v potlačovaní všetkých protestov. Kto to ešte nevidel na youtube, tak to je jeho problém. Iljin bol zúrivým antisemita a antiboľševik!
Po slovenky: Rusko len porazilo Hitlerovu armádu, ale ideológiu fašizmu si nechalo!
Rusko oslavuje dnešných fašistov, Putin a politická totalita podľa Ivana Iljina
Ivan Iljin poskytol metafyzické a morálne ospravedlnenie politického totalitarizmu, ktoré v praktických črtách vyjadril pre fašistický štát. Dnes jeho myšlienky oživil a oslávil Vladimir Putin. Popol bielogvardejského generála Antona Denikina a Iljina bol privezený do Ruska v roku 2005 a znovu pochovaný v kláštore Donskoy.
KGBák Putin položil prvú kyticu šarlátových ruží k náhrobku bielogvardejca Denikina, ktorý je tu pochovaný so svojou manželkou. Ďalšiu kyticu položil KGBák k náhrobku filozofa Ivana Iljina. Myšlienky a úryvky z jeho diel Putin vo svojich prejavoch neraz citoval. Iljinovo dielo, ktoré Putin často opakovane číta. Keď tomu neveríte nájdite si ruské weby!
Iljin písal v ruštine pre ruských emigrantov a rýchlo chválil Hitlerovo uchopenie moci v roku 1933. Hitler podľa Iljina urobil dobre, že po požiari Reichstagu vo februári 1933 pozastavil vládu zákona.
Na územiach, ktoré okupovala, vykonávala Denikinova armáda masové popravy a plienenie, ktoré bolo neskôr známe ako Biely teror. V meste Maykop v Čerkesku počas septembra 1918 zmasakrovali sily generála Pokrovského viac ako 4000 ľudí. Len v malom meste Fastov zavraždila Denikinova dobrovoľnícka armáda viac ako 1500 Židov, väčšinou starších ľudí, žien a detí.
Biely ruský protiboľševický propagandistický plagát z roku 1919. Vyšší boľševici: Sverdlov, Zinoviev, Lenin, Trockij, Kamenev, Radek, obetujú alegorickú postavu predstavujúcu Rusko soche Karla Marxa.
Rozumiete?? Všetko o vraj Ukrajinských fašistoch, je obyčajné klamstvo z dielne Putina!
Na jednej strane sa pchá do zadku Chabadu Lubavitch Bezela Lazara, ktorý ho vychoval, oslavuje židovské hodnoty, na druhej strane nenávidí všetkých židov rovnako ako ich nenávideli Denikin a Iljin, nenávidí Chabad Lubavitch na Ukrajine! Putin je sám žid, po matke.
Všetko čo sa doteraz písalo o zlých bielogvardejcoch bolo bohapustá ruská komunistická Bláhova lož, “Lebo Putin” 🙂
V lete 1919 viedol Denikin útok južných bielych síl pri ich konečnom útoku na dobytie Moskvy. Istý čas sa zdalo, že Biela armáda bude úspešná; Leon Trockij ako vrchný veliteľ Červenej armády narýchlo uzavrel dohodu s anarchistickou Revolučnou povstaleckou armádou Ukrajiny Nestora Machna (“Čierna armáda”) o vzájomnej podpore. Denikinova armáda by bola rozhodne porazená pri Oreli v októbri 1919. A vieme o čom je dnešná vraj “fašistická” Ukrajina.
Nemýlite sa, dobre vidíte, to je Biely ruský Denikinovský protiboľševický propagandistický plagát! Význam Denikinovho denníka pre vysvetlenie vzťahu medzi „Veľkým a malým Ruskom, Ukrajinou“ uviedol Putin počas svojej návštevy 24. mája 2009 v kláštore Donskoy.
“Hovorí, že nikomu by nemalo byť dovolené zasahovať medzi nás. Toto je len právo Ruska.”
Áno, ale fašistického podľa Ivana Iljina!
Ilyin použil slovo Duch na označenie inšpirácie fašistami. Fašistické uchopenie moci, napísal, bolo „aktom spásy“. Fašista je skutočným vykupiteľom, pretože chápe, že je to nepriateľ, koho treba obetovať.
Ilyin prevzal od Mussoliniho koncept „rytierskej obete“, ktorú fašisti prinášajú v krvi iných. Keď už hovoríme o holokauste v roku 1943, Heinrich Himmler by chválil svojich SS-manov práve týmito slovami.
Iljina zrejme najviac trápilo, že fašizmus vynašli Taliani a nie Rusi: „Prečo Taliani uspeli tam, kde sme my zlyhali?
V písaní o budúcnosti ruského fašistického štátu v roku 1927 sa pokúsil nastoliť ruský primát tým, že považoval biely odpor proti boľševikom za predhistóriu fašistického hnutia ako celku. Biele hnutie bolo tiež „hlbšie a širšie“, pretože si zachovalo spojenie s náboženstvom a potrebou totality.
Ilyin vyhlásil „mojim bielym bratom, fašistom“, že v Rusku sa musí chopiť moci menšina. Čas by prišiel. „Duch Biely“ bol večný.
Rus sa pozrel Satanovi do očí, posadil Boha na psychoanalytickú pohovku a pochopil, že jeho národ môže vykúpiť svet. Utrápený Boh vyrozprával Rusovi príbeh zlyhania. Na počiatku bolo Slovo, čistota a dokonalosť a to Slovo bol Boh. Potom však Boh urobil mladícku chybu. Stvoril svet, aby dokončil seba, ale namiesto toho sa pošpinil a skryl v hanbe.
Boží, nie Adamov, bol prvotný hriech, oslobodenie nedokonalého. Keď už boli ľudia na svete, chápali fakty a prežívali pocity, ktoré sa nedali znova zaradiť do toho, čo si myslel Boh. Každá jednotlivá myšlienka alebo vášeň prehlbovala Satanovu moc nad svetom.
A tak Rus, filozof, chápal históriu ako hanbu. Nič, čo sa stalo od stvorenia, nemalo význam. Svet bol bezvýznamnou farragom fragmentov. Čím viac sa ľudia snažili tomu porozumieť, tým viac to bolo hriešne. Moderná spoločnosť so svojou pluralitou a občianskou spoločnosťou prehlbovala nedostatky sveta a držala Boha v jeho vyhnanstve.
Jedinou Božou nádejou bolo, že spravodlivý národ bude nasledovať Vodcu do politickej totality, a tým začne s opravou sveta, ktorá by zase mohla vykúpiť božstvo. Pretože zjednocujúci princíp Slova bol jediným dobrom vo vesmíre, všetky prostriedky, ktoré by mohli spôsobiť jeho návrat, boli opodstatnené.
Ruský filozof Ivan Iľjin, prišiel predstaviť ruský kresťanský kotlebákov fašizmus.
To sú tí s plynovými maskami v našom parlamente, ktorí sa pripravujú na spásonosný zbesilý útok ruských fašistov na Slovensko, tiež nenávidiaci Ukrajinu “Lebo Putin” – Kognitívne Behaviorálna Terapia, antivaxeri s plynovými maskami
Narodil sa v roku 1883 a dokončil dizertačnú prácu o Božom svetskom zlyhaní tesne pred ruskou revolúciou v roku 1917. V roku 1922 ho sovietska moc, ktorou opovrhoval, vyhnala zo svojej vlasti, prijal vec Benita Mussoliniho a v roku 1925 dokončil ospravedlnenie za politické násilie.
V nemeckom a švajčiarskom exile písal v 20. a 30. rokoch pre bieloruských exulantov, ktorí utiekli po porážke v ruskej občianskej vojne a v 40. a 50. rokoch pre budúcich Rusov, ktorí uvidia koniec sovietskej moci.
Neúnavný robotník Iljin vyprodukoval asi dvadsať kníh v ruštine a ďalších dvadsať v nemčine. Niektoré z jeho diel majú nesúvislý a zdravý rozum a je ľahké nájsť napätie a rozpory. Jedným z myšlienkových prúdov, ktoré sú v priebehu desaťročí koherentné, je však jeho metafyzické a morálne ospravedlnenie politického totalitarizmu, ktoré vyjadril v praktických črtách pre fašistický štát.
Rozhodujúcim pojmom bolo „právo“ alebo „právne vedomie“ (pravosoznanie).
Pre mladého Iljina, píšuceho pred revolúciou, zákon stelesňoval nádej, že Rusi sa zúčastnia na všeobecnom vedomí, ktoré Rusku umožní vytvoriť moderný štát. Pre zrelého, kontrarevolučného Iljina, konkrétne vedomie umožnilo Rusom zažiť svojvoľné nároky na moc ako zákon.
Hoci zomrel zabudnutý, v roku 1954, Ilyinova práca bola obnovená po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 a vedie mužov, ktorí dnes vládnu Rusku.
Ruská federácia začiatku dvadsiateho prvého storočia je novou krajinou, ktorá vznikla v roku 1991 z územia Ruskej republiky Sovietskeho zväzu. Je menšia ako stará Ruská ríša a časovo ju od nej oddelilo sedem desaťročí sovietskej histórie. Dnešná Ruská federácia sa však podobá na Ruské impérium Iljinovej mládeže v jednom kľúčovom ohľade: neustanovila právny štát ako princíp vlády. Trajektória v Iljinovom chápaní práva, od nádejného univerzalizmu k svojvoľnému nacionalizmu, bola sledovaná v diskurze ruských politikov, vrátane Vladimíra Putina.
Pretože Ilyin našiel spôsoby, ako prezentovať zlyhanie právneho štátu ako ruskú cnosť, ruskí kleptokrati používajú jeho myšlienky na zobrazenie ekonomickej nerovnosti ako národnej nevinnosti. V posledných rokoch Vladimir Putin tiež použil niektoré Ilyinove špecifickejšie predstavy o geopolitike vo svojom úsilí preložiť úlohu ruskej politiky zo snahy o reformy doma na export cnosti do zahraničia.
Transformáciou medzinárodnej politiky na diskusiu o „duchovných hrozbách“ Ilyinove diela pomohli ruským elitám vykresliť Ukrajinu, Európu a Spojené štáty ako existenčné nebezpečenstvo pre Rusko.
Ilyin opustil Rusko v roku 1922, v roku založenia Sovietskeho zväzu. Jeho predstavivosť čoskoro zachytil pochod Benita Mussoliniho na Rím, štátny prevrat, ktorý priniesol prvý fašistický režim na svete. Ilyin bol presvedčený, že odvážne gestá odvážnych mužov môžu začať rušiť chybný charakter existencie. Navštívil Taliansko a publikoval obdivné články o Il Duce, keď písal svoju knihu O použití násilia na odpor proti zlu (1925).
Ak Ilyinova dizertačná práca položila základy pre metafyzickú obranu fašizmu, táto kniha bola ospravedlnením vznikajúceho systému. Dizertačná práca opísala stratenú totalitu, ktorú rozpútal nevedomý Boh; Druhá kniha vysvetlila hranice učenia Božieho Syna.
Keď Ilyin pochopil Božiu traumu, „pozrel sa Satanovi do očí“.
Rusko oslavovalo víťazstvo nad Hitlerom do príchodu KGBáka, ale po jeho príchode k moci, začalo fašistickú ideológiu všade uplatňovať! V dnešnon rusku neexistuje dnes deň, keby niekto neskončil v base za iné myšlienky, ako má Putin a jeho Ivan Iljin a Danikin.
Vyzerá to tak, že v Rusku každých 5 rokov naklonovujú nového KGBáka, lebo došli baterky
