Aká je aškenázska kniha v stredovekej Európe, Sefer Hasidim na rodiel o klasickej židovskej litertúry. Nasledujúce kapitoly khiny predstavujú nové závery o Sefer Hasidim, ktoré majú vplyv na pochopenie niektorých ďalších segmentovaných hebrejských kníh, ktoré Židia napísali v stredovekej Európe.

Aškenázska kniha v stredovekej Európe, Sefer Hasidim

Úvod pojednáva o Sefer Hasidim ako o „otvorenom texte“ v špecifickom zmysle diela napísanom v malých disjunktívnych jednotkách, ktoré sú rôzne usporiadané v niekoľkých paralelných vydaniach, ktoré nemožno zredukovať na jedinú pôvodnú skladbu autora. Sefer Hasidim sa zachoval vo viac ako dvadsiatich rukopisoch.

Štrnásť rukopisných a raných tlačených vydaní Sefer Hasidim pozostáva z jedinečných sekvencií krátkych textových pasáží, ktoré je potrebné študovať spoločne ako Sefer Hasidim. Neexistuje žiadny dôkaz, že Sefer Hasidim možno opísať ako jediný pôvodný autorský text s definovanou štruktúrou, ktorý autor alebo iní revidovali jeden alebo viackrát, ako tvrdil Ta-Shma o dielach Maimonidesa a niekoľkých ďalších židovských autorov a ktoré Yisrael Peles označuje ako dielo „viacerých vydaní“ (merubeh ‘arikhot), ktoré sám autor zložil a reeditoval viac ako raz.

Kapitola 2 sa zaoberá rôznymi aspektmi prepisovania v nemeckej pietistickej (hasidei ashkenaz) kultúre v kruhu z hlavných pietistických autorov. Kompozícia tradícií Sefer Hasidim je zasadená do širšieho kontextu ostatných diel, ktoré R. Judah b. Samuel he-hasid († 1217) a jeho žiak R. Eleazar nar. Júda z Wormsu († asi 1230) písal ako prekrývajúce sa alebo tekuté kompozície.

Ich diela sú sériou prepisov krátkych textov v dĺžke odstavcov. Iný druh prepisovania vyústil do takzvaných „francúzskych Sefer Hasidim“, prvých 152 odsekov prvého vydania, Bologna, 1538. Napriek svojim jedinečným vlastnostiam je tento text len jedným z niekoľkých prepisov tradícií Sefer Hasidim.

Životopisné a hagiografické zdroje o tradičnom autorovi knihy Sefer Hasidim, R. Judah he-hasid, sú diskutované s podrobným pohľadom na žáner a historickú metodológiu v kapitole 3.

Z komentárov jeho študentov a jeho syna R. Mosesa Zaltmana o ňom a z miestnych hebrejských a jidiš príbehových cyklov, vrátane zdrojov, ktoré sa podobajú niektorým tradíciám v Sefer Hasidim, ktoré sú hlavne o anonymných pietistoch, sa môžeme pokúsiť načrtnúť, čo vieme o R. Judah he-hasid a iných pietistických Židoch, ktorí sa vytvorili okolo ho malý okruh študentov a rodinných príslušníkov, nie hnutie.

Okrem toho títo pietisti žili v jednom alebo viacerých zo štyroch nemeckých miest v 12. a 13. storočí: Speyer, Regensburg, Worms a Mainz. Táto kapitola sa zaoberá týmto „príbehom štyroch miest“ v snahe lepšie osvetliť tradície zachované o jednom alebo viacerých pietistických autoroch: Júdov otec R. Samuel ben Qalonimos starší zo Speyeru; Sám Júda, ktorý vyrastal v Špýre, ale posledné dve desaťročia svojho života prežil v stredovekom rozmachovom meste Regensburg na Dunaji, dnes v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko.

Júdov bratranec R. Eleazar z Wormsu, ktorý študoval so svojím otcom v Mainzi a s ďalšími, vrátane R. Judah he-hasid v Speyeri a Regensburgu, a potom sa stal vedúcou rabínskou osobnosťou vo Wormse. Speyer v niektorých ohľadoch vytlačil Mainz, prvé z porýnskych miest, oslabené tamojšími protižidovskými nepokojmi v roku 1096.

Pietisti prekvitali najskôr v Speyeri, z ktorého väčšina Židov prežila v roku 1096, ale až do Regensburgu, ďalšieho mesta židovských preživších že Júda emigroval.

Worms, podobne ako Mainz, tiež trpel v roku 1096, ale zostal centrom židovskej právnej vedy, kde Eleazar spojil nemecký pietizmus so židovským právom, ako to do istej miery urobil Juda v Regensburgu. Preskúmanie toho, ako porýnské mestá Mainz, Worms, a najmä Speyer súvisia s Regensburgom, západom na východ, ponúka spôsob, ako zmapovať zmeny v kultúrnej geografii tejto skupiny židovských mysliteľov.

Štvrtá kapitola umiestňuje zvláštnu formu aškenázskeho hebrejského knižného písania do iného historického kontextu tým, že ju stručne porovnáva so skoršou židovskou knižnou produkciou, ako aj s klasickým grécko-rímskym, stredovekým moslimským a kresťanským písaním kníh.

Pri skúmaní štruktúr niekoľkých hlavných hebrejských diel napísaných v stredovekom Aškenáze je zrejmé, že mnohé z nich sú svojimi segmentovanými textovými jednotkami a viacerými paralelnými vydaniami podobné spôsobu, akým bol napísaný Sefer Hasidim. Niekoľko príkladov zloženia Ta-Shmovej „otvorenej knihy“ zo skorého vydania, ktoré sám autor upravil na neskoršie vydanie tej istej knihy. Knihu uzatvárajú dva nové výskumné nástroje. Prvým je anotovaný katalóg rukopisov a tlačených vydaní Sefer Hasidim.

Z histórie Sefer Hasidim, je jasné, že bol populárny najmä tam, kde sa východoeurópsky chasidizmus rozšíril v devätnástom storočí. Na rozdiel od mnohých vydaní Sefer Hasidim, ktoré sa objavili v oblastiach chasidskej populácie, v Litve (Vilna, 1819, v jidiš) vyšlo iba jedno moderné vydanie, základ anti-chasidských aktivít.

Dvadsať rukopisov a šesťdesiat vydaní Sefera Hasidima naznačuje, že kniha mala významný vplyv na židovskú kultúrnu históriu. Množstvo pasáží z knihy, ktoré sa nachádzajú v ranomoderných hebrejských knihách, a napríklad vzťah príbehov v Sefer Hasidim k modernej hebrejskej literatúre boli sotva preskúmané.

Viacvrstvová výberová bibliografia je rozdelená do niekoľkých častí primárnych zdrojov, nasledované sekundárnymi zdrojmi o Sefer Hasidim a nemeckom pietizme. Je zrejmé, že za posledných tridsaťpäť rokov sa štúdium Sefera Hasidima stalo ústredným predmetom vedeckého výskumu.

Ak máte záujme o texty, tak tu ich nájdete na webe Sefaria Toto sa nazýva „Kniha zbožných“. Jeho obsah je sladký a najžiadanejší. Je napísaná pre tých, ktorí sa boja Boha a ctia Jeho meno. Existuje chasid, ktorého srdce túži po láske svojho Stvoriteľa, aby úplne plnil jeho vôľu 🙂

No a čo sa tých Chabadu Lubavitch, tak to teda s Pánom Bohom a zlé preč. Dodnes nepochopili, že Starý zákon napísali Hebrejci len pre Hebrejcov Abraháma, a nie pre všetkých židov na svete. Je to plné vraždenia o akom sa vám nesnívalo. 500.000 mŕtvych v jednej bitke, to je úúúúžas.

Dnešní moderní židia neveria, že sú vyvoleným národom, lebo Boh miluje všetky národy 🙂

Dvadsaťštyri vecí zasahuje do pokánia… Yahweho trest za hriech, je iba smrť! Žiadne dopustenie sa nekoná a to sa týka aj kresťanov, ktorí si myslia, že farár z Vyšnej Pod Dolnou na Uvrati, odpúšťa hriechy 🙂 Boh neodpúšťa, Boh iba trestá. Amen.