Čo majú spoločné príbehy ako indické Vimány a Kniha o Enochovi, Enoch z Biblie toho skrýval naozaj veľa. Arjuna je védska verzia Enocha z Biblie, ktorý navštívil Boha. Ráma sa teraz sám vráti na Zem, planétu, ktorú určite nemal v obľube svojimi spomienkami na staré časy. Paralela s Arjunovou cestou a s gnostickými textami je celkom zarážajúca, všetky odhaľujú ich spoločný zdroj. Biblia uvádza Henocha ako toho, ktorý “chodil s Bohom. Potom už nebol, pretože ho Boh vzal preč,” (Gen 5:21-24) a to je všetko, čo je hanba, pretože by to odhalilo viac ľuďom. Štruktúra biblického príbehu.
Čo majú spoločné indické Vimány a Kniha o Enochovi
Ak podobným textom neveríte musíte si prečítať Sumerské texty O stvoreni, Anunnaki a poznať pojem Padlí Anjeli. Ak ste sčítaní a poznáte fyziku, tak vám dojde, že len tak nemohli zlietnuť z neba na krídlach ako káže bludy Vatikán a obrazy Dorého.
Najprv by sme sa mali vrátiť k už začatej verzii Vedy. Keď sa spúšťala Rámova veliteľská loď, „voz kráľa bohov“, Arjuna netrpezlivo čakal a hľadel nad seba, keď sa zrazu zdvihol, „temnota z neba a roztrhanie oblakov naplnila celý priestor hukotom podobným hromu. monzúnový oblak,“ (preboha, ale vtedy vyrábali tie najzábavnejšie ‚vozíky‘!), ktoré pilotoval jeden Matali.
„Skvostný voz, v rukách meče, strašné oštepy, palice strašného vzhľadu, strely božskej sily a žiarivé blesky, ako aj blesky, kolové barany, mechy, ktoré zdvíhali goly, hlasné ako páv a hromový mrak; Obrie hady niesol, s ohnivými ústami, nanajvýš desivý, vysoký ako biele oblaky a tvrdý ako hory; desaťtisíc hnedákov, rýchlych ako vietor, ťahalo tento úchvatný. božský, magický voz. Na ňom videl nádhernú tmavomodrú vlajku Vaijayanta, tmavú ako modrý lotos. a najviac zlatom zdobená vlajka.“
Obrovské hady s ohnivými ústami vysokými ako biele oblaky – rakety?
Ich emblémy okrídlených koní zdobili jeho boky, zatiaľ čo tmavomodrá vlajka predstavovala rozľahlosť vesmíru a to, čo považovali za mužskú farbu. Vlajky boli vždy dobre zastúpené. Matali zostúpil v obleku z „dvakrát pretaveného“ zlata a Arjuna si vo svojom vzrušení myslel, že je Bohom, jeho otcom, o čom žartoval, keďže obyčajní ľudia označovali jeho otca za božstvo.
Matali sa mu potom uklonil a povedal. “Bhoh bhoh, syn Sakra! Slávna Sakra ťa chce vidieť. Rýchlo nasadám na tento vážený Indrov voz. Ten najväčší z bohov, Boh sto obetí, tvoj vlastný otec, mi povedal: ‘Tridsať Celestiolov musí pozri tu Kuntiho syna pri jeho príchode!“ Samotný Sakra, obklopený Bohmi a zástupom veštcov, Gandhaivas s napätím čaká, aby ťa videl späť po získaní zbraní.”
Zdá sa, že Enoch z Biblie toho skrýval naozaj veľa! Zistilo sa však, že Arjuna prechovával baktérie a toxíny, a preto nemohol vstúpiť do „chariota“. Potom sa vykúpal podľa „pravidiel a prikázaní“ a rozlúčil sa s Jeruzalemom: „Zbohom hora Mandora, hora, ty si vždy útočiskom dobrých, ktorí praktizujú Zákon, pustovníkov svätých skutkov, ktorí hľadajú cestu, ktorá vedie do neba, je to tvojou milosťou, Hora, že brahmani, baróni a obyčajní ľudia sa dostanú do neba a bez bolesti kráčajú s Bohmi Kráľ hôr, veľké útočisko pustovníkov, posvätných miest, musím ísť, zbohom, šťastne som žil na tebe!
Mnohé sú tvoje vrchy, ktoré som videl, údolia, rieky a pramene a tvoje veľmi sväté miesta.“ Vysoké kopce a hory tejto oblasti boli pre nich vynikajúce na spúšťanie a pristávanie svojich remesiel. Arjuna potom nasadol na voz, “brilantný ako slnko” a “na tomto slnku sa mi páči, božský, zázračný choriot múdry Kuruov potomok radostne stúpa.” Odtiaľto Arjuna videl nesmiernosť nibiruianskej hviezdnej flotily, ktorú videl naposledy, keď a veľmi mladý chlapec.
Toto je jeden z najgrafickejších opisov vesmíru a zeme pod ním a použitých napr. vzducholodí. Zdalo sa, že ide o akýsi nebeský oddychový tábor a výcvikové základne na stálych vesmírnych staniciach. Ako v gnostických textoch, prechádza rôznymi vetvami alebo „svetmi“ kráľov, až kým neprišiel do Amaravati, „mesta Indru“.
Tu boli: “Božie vozy, ktoré môžu ísť všade, rozmiestnené po tisícoch a pohybujúce sa myriadami.” Ďalej bolo povedané, že “Zatiaľ čo sa stal neviditeľným pre smrteľníkov, ktorí chodia po zemi, videl zázračné vzdušné vozy po tisícoch.
Nesvietilo tam žiadne slnko, ani mesiac, ani oheň, žiarili vlastným svetlom získaným ich zásluhami. Tie svetlá, ktoré sú hviezdy vyzerajú maličké ako olejové plamene kvôli diaľke, ale sú veľmi veľké. Pandava ich videl krásny, jasný, horiaci na ich vlastnom ohnisku vlastným ohňom.
Toto sú dokonalí kráľovskí veštci, hrdinovia dole vo vojne, ktorí, keď si vybojovali nebesia svojou askeziou, sa zhromažďujú v stovkách skupín. Tak isto tisíce Gandhaivov so žiarou ako slnko alebo oheň, a Guhyakov a veštcov a zástupov Asparov.”
Všimnite si, že poznajú rozdiel medzi hviezdami a „vozmi“. Odtiaľto boli tí zo „svätých skutkov“ a len tí, ktorí „udržiavali ohne“, teda tí, ktorí riadne asistovali pri spúšťaní. Ak ste mali odpor k vojne, nebolo vám sem dovolené, čo sa dá spravodlivo odvodiť z nibiruijskej politiky bojovať do maximálnej miery a nikdy neustúpiť.
Nebol povolený žiadny alkohol ani mäso, pretože jedlo tu muselo byť najčistejšie vzhľadom na životné prostredie a na splnenie svojich povinností bolo vždy potrebné silné duševné obmedzenie. Často je počuť hudbu o „božských nástrojoch“, rovnako ako v gnostických textoch, čo bola hudba na poctu, ale tiež si ju nemožno zamieňať s hukotom ich stroje.
Ulity a bubny však vítali Arjunu na „širokej ceste hviezd“, „Ceste bohov“. Búrlivo ho privítali, keď po nej cestoval ako Boží syn. Protokol bol uznaný a on potom „uvidel kráľa bohov, nepriateľa berúceho Boha sto obetí“. Bol vzatý na Rámov trón a Sakra (Rama) ho objal a pobozkal ho na hlavu, kým sa všetci uklonili.
Aký bol šťastný, že vidí svojho syna, ktorého už nejaký čas nevidel. Dotkol sa Arjunovej tváre a pohladil ho po dlhých rukách jednou rukou ťažko zjazvenou z jeho starých súbojov od držania „hromu“ a ak scénam z „Hviezdnych vojen“ zvoní zvonček, máte to, pretože to boli laserové meče používané v ich osobné súboje.
Nemohol odtrhnúť oči od svojho syna a ako Nibirujan sa len zriedka usmieval. Sakra „predpokladal myšlienky každého človeka“, keďže jeho muži vedeli, čo chce, bez reči (mohol používať nejaké prenosové zariadenie). Pri pohľade na syna sa mu na tvári objavil náznak úsmevu. “jeho oči kvitli radosťou a nebol nasýtený”.
Spoločne sedeli na jednom tróne a ozdobili zhromaždenie, keď slnko a mesiac vychádzali na oblohu.
Neskôr sa to podarilo a Ráma mu ukázal najnovšie zbrane a ako ich používať. “S takými poctami býval Jisnu v dome svojho otca, kde sa celý čas učil skvelým zbraniam a prostriedkom na ich stiahnutie. Zo Sakrovej ruky dostal svoju obľúbenú zbraň, neodolateľný blesk a hlasné hromy, ktoré sa vyznačujú mrakmi a pávmi.”
” Otec naučil syna používať laserový meč, „hromový blesk“ a jeho rytierske použitie. Keď sa naučil “tancovať” cvičný krok, naučil sa “nebeskú hudbu, ktorá je vo svete mužov neznáma. Osvoj si toto umenie, Kaunteya a bude ti dobre slúžiť!”
Naučil sa neslávne známy „leví rev“, pomocou ktorého mohli použiť sluchové vyžarovanie na omráčenie svojho nepriateľa, ako sme videli Bhimu.
Takzvaných „sedem nebies“ boli doslova cvičnými základňami, či už satelitmi alebo obrovskými meteoritmi, na ktorých vykonávali manévre, pretože práve tu prebiehali testy atómových zbraní = Mohendžodaro!
Prečo Enocha vzal Boh preč sa dovtípite jednoducho, nemohol chudákom rybárom rozprávať sci-fi, nikto by mu neveril, tak ostal medzi Bohmi. Samozrejme cirkevníci Kufffu a spol. nemohli priznať, že ich nestvoril súdruh Boh. Ten Jawhe bol obyčajný Anunnaki Nephilim, ktorý vymyslel náboženstvo pre hebrejov rodu Abraháma, aby sa mu chudáci klaňali a dávali mu nažrať pečených čistých baranov. To je tá čistota, zápalná obeť, lebo v ohni zhoria kadejaké pozemské baktérie.
