Vyvrátené vraj experimenty na dvojčatách v Osvienčime. Každý pozná doktora Josefa Mengeleho, zlého lekára z Osvienčimu, ktorý posielal nespočetné množstvo Židov do plynových komôr, robil na väzňoch kruté, nezmyselné lekárske experimenty a robil výskumu dvojčiat zlú povesť. Ako však „vieme“ o jeho mnohých diabolských skutkoch? Najdôležitejší zdroj toho, čo Mengele údajne urobil v Osvienčime, pochádza od maďarského Žida Miklósa Nyiszliho, súdneho lekára, ktorý tvrdí, že bol asistentom Dr. Mengeleho v Osvienčime. Pomerne často samotní svedkovia rozprávajúci tieto príbehy, nevykazujú žiadne známky týchto krutých postupov.
Experimenty na deťoch v Osvienčime, Josef Mengele
Aj na slovenskom internete nájdete články tých dvojčiat, ktoré to prežili. Tieto príbehy píšu židia, a tí nie sú kresťania, rovnako aj ateisti z Ruska, to je ich problém z Vatikánu, a o tom bol holocasut, “nevericiach”. Vatikánska Jezuitská Operácia Gladio! Mengelemu určite v úteku pomohol práve Vatikán ako Bormanovi.
Hilter: Nech nám Pán Boh pomáha najmä v tomto boji!
Napriek tvrdeniam, že Mengele vykonal kruté a smrtiace pokusy na dvojčatách v Osvienčime, takmer všetky dvojčatá, ktoré Mengele zapísal do svojho výskumu v Osvienčime, vojnu prežili. V skutočnosti toľko dvojčiat prežilo Mengeleho výskum, že v roku 1984 pomohli vytvoriť združenie s názvom Deti z Osvienčimu, ktoré prežili smrteľné experimenty nacizmu (SVIERKA).
Názov tohto združenia je nesprávne pomenovanie, pretože ak boli smrteľné, ako by mohlo byť toľko ľudí, ktorí prežili? Okrem toho, ak boli malé deti neschopné práce okamžite vybrané na splynovanie v Osvienčime, ako tvrdia historici „holokaustu“, ako mohlo toľko detí v Osvienčime prežiť vojnu?
Carlo Mattogno pripravil dlhý zoznam detí a dvojčiat v Osvienčime, ktoré prežili tábor. Okrem skutočnosti, že takmer všetky dvojčatá v Osvienčime prežili tábor, Mattognov výskum poskytuje nasledujúce dôkazy, že Mengele nespáchal svoje údajné zločiny proti dvojičkám v Osvienčime:
1. Archívy Múzea Auschwitz-Birkenau obsahujú množstvo dokumentov podpísaných Dr. Mengelem, ale žiadny dokument nepotvrdzuje predpokladané zločiny Dr. Mengeleho. Žiadny dokument neukazuje, že Mengele zabil čo i len jedno dieťa, alebo že by dieťa bolo zabité na jeho príkaz.
2. Všetky zachované papiere ukazujú, že Mengeleho výskum bol obmedzený na antropologické a behaviorálne štúdie a nezahŕňal žiadne chirurgické alebo iné rušivé postupy.
3. Dvojčatá zapísané do Mengeleho programu sa na programe zúčastňovali celé mesiace, pričom žiadne z nich nezomrelo, kým boli pod Mengeleho starostlivosťou.
Miklósa Nyiszli v roku 1946 vydal knihu o svojich traumatických zážitkoch, keď bol v Osvienčime. V priebehu rokov bola jeho kniha preložená do všetkých hlavných jazykov Európy. Stala sa jednou z hlavných opôr ortodoxného osvienčimského rozprávania, hneď vedľa výpovedí ďalších kľúčových svedkov, ako napríklad bývalého veliteľa Osvienčimu Rudolfa Hössa alebo Elieho Wiesela.
Akokoľvek ovplyvnila Nyiszliho kniha pri formovaní svetového názoru na Osvienčim, rôzne Nyiszliho spisy neboli nikdy podrobené dôkladnej kritickej kontrole. Súčasná kniha to mení.
Časť 1 tejto knihy obsahuje verný preklad pôvodného vydania Nyiszliho maďarskej knihy z roku 1946.
Časť 2 po prvýkrát verejne sprístupňuje zásadné úryvky z oveľa menej známych povojnových textov od Nyiszliho a o ňom.
Časť 3 dôkladne skúma Nyiszliho spisy s tým, čo vieme, že je pravda o Osvienčime zo solídnych materiálnych faktov a autentickej dokumentácie, zatiaľ čo
Časť 4 porovnáva jeho rôzne tvrdenia s tým, čo uviedli iní väzni lekári, ktorí boli v Osvienčime v podobnej pozícii, ako tvrdí Nyiszli o sebe.
Časť 5 kriticky skúma, ako sa ortodoxní historici vysporiadali s Nyiszliho textami, zatiaľ čo krátka esej v dodatku odhaľuje mýtickú povahu klišé o
Dr. Mengele ako o „Anjelovi smrti“
Záver autora knihy:
„Nyiszli bol buď mimoriadny podvodník, alebo šialenec; z dilemy niet úniku. A oba rohy tejto dilemy – nehanebné klamstvo alebo šialenstvo – diskvalifikujú Nyiszliho a úplne ničia jeho dôveryhodnosť.“
Nyiszli tiež tvrdil vo svojej knihe, že od augusta 1944, bol lekár z Sonderkommanda pre Birkenau krematória. Rumunský židovský lekár Charles Sigismund Bendel tvrdil rovnaké tvrdenie v Belsenovom procese koncom roku 1945. Napriek tomu, že títo dvaja lekári spolu pravdepodobne strávili najmenej štyri mesiace na rovnakom mieste, boli o sebe úplne ignoranti.
Obidvaja poskytli tiež úplne protichodné svedectvá, pokiaľ ide o ich skúsenosti v krematóriách v Birkenau.
Nyiszli vo svojich memoároch uviedol množstvo nepravdivých tvrdení o údajných vražedných plynových komorách a krematóriách v Birkenau. Napríklad Nyiszli o krematóriu v Birkenau napísal, že „naozaj pôsobivý je 8-10 metrov vysoký ohnivý stĺp, ktorý tryská z jeho úst medzi bleskozvodmi v jeho štyroch rohoch“. Ako dokumentujú mnohí výskumníci, je fyzikálne nemožné, aby z dymových komínov v krematóriách šľahali plamene.
Nyiszli napísal o následkoch plynovania v Birkenau:
“Telá neležia po celej dĺžke a šírke miestnosti, ale skôr na jednej, poschodovej hromade. Vysvetlením je, že vypadnuté plynové granule najskôr svojimi smrtiacimi parami preniknú vzduchovou vrstvou nad betónovou podlahou a až postupne nasýtia vyššie vrstvy vzduchu v miestnosti. To núti nešťastné obete navzájom sa šliapať, preliezať. Vo vyšších vrstvách sa k nim plyn dostane neskôr. Aký strašný boj o život sa tam musí odohrať, a predsa vyhraný čas je dokopy len jedna alebo dve minúty!”
Nyiszli úplne vynašiel tieto scény s plynovaním. Keďže kyanovodíkové pary sú ľahšie ako vzduch, difúzia plynu v plynových komorách by nestúpala od podlahy k stropu. Obete splynovania by nemali príležitosť preliezť cez seba, aby unikli jedovatému plynu, naopak, ak vôbec niečo.
Nyiszli tiež nesprávne napísal, že krematóriá sa nachádzali dva kilometre od tábora Birkenau. V skutočnosti sa krematóriá nachádzali vo vnútri tábora.
Nepravdivosť Nyiszliho svedectva ukazuje skutočnosť, že nebol použitý ako svedok v procese s IG Farben v Norimbergu. Charles D. Provan napísal: „Hoci bol Dr. Nyiszli predvolaný do Norimbergu, aby svedčil v procese s IG Farben, nebol predvolaný na súd, pravdepodobne preto, že bol v Monowitz len asi dva týždne a mohol poskytnúť len málo užitočných dôkazov. V určitom bode procesu bol prepustený, aby sa vrátil domov do Rumunska.
Carlo Mattogno o Nyiszlim píše: „Je nemožné pripísať dobrú vieru tomuto ‚očitému svedkovi‘, ktorý bol a zostáva iba podvodníkom. V dôsledku toho sa základné svedectvo očitých svedkov o údajných zločinoch Dr. Mengeleho v Osvienčime neúprosne rúca a spolu s ním aj zvyšok legendy.“
Mattogno uzatvára:
Údajné zločiny doktora Mengeleho nie sú dokázané žiadnym dokumentom. Žiadny dokument neukazuje, že Mengele niekedy zabil čo i len jedno dieťa alebo že jedno dieťa bolo zabité na jeho príkaz. Podstatný a jediný svedok, na ktorého svedectve bolo celé obvinenie založené, bol mimoriadne kreatívny podvodník.
Najbližším spolupracovníkom Dr. Mengeleho, vrátane podstatného svedka Nyiszliho, a najmenej 543 jeho „obetiam“ bolo dovolené žiť:
ale ako potom máme vážne veriť rozprávke o „Anjelovi smrti“ z Osvienčimu?
Pri obidvoch svetových vojnách bol na tróne Čiernych papežov Ignáca z Loyoly, Wlodimir Ledóchowski. Nicholas Murray Butler, ktorý sa s Ledóchowskim stretol v roku 1930, neskôr napísal, že „v Ríme mi povedali, že otec Ledóchowski bude jedným z dvoch alebo troch najväčších hláv jezuitského rádu“
…. presadzovania celosvetovej oddanosti katolíckemu papežovi a falošnému Bohovi 🙂
Dajte si Bromhexin, aby vás mal kto oklamať. Ak nebude Bromhexin tak plynovú masku!
