História kataklyziem na Zemi je iná ako píšu elitamia a Vatikánom povolené vedecké články v knihách alebo článkoch. Opakujúci sa príbeh Adama a Evy: História kataklyziem. Potop sveta neboal jediná, ktorú prezntujú fanaticki Vatikánu. Napriklad v epose o Anunnaki Gilgamešovi je iná potopa, ktorá bola dávno pred Biblickou. V starých baniach sa našli kladivá stuhnuté do kameňa a veľa podobných artefaktov. Kam zmizli vyspelé civilizácie, z Puma Punku, kto postavil pyramídy napríklad.

História kataklyziem na Zemi, Príbeh Adama a Evy

S rachotom tak tichým, že je nepočuteľný, rastúci, pulzujúci, potom dymiaci do burácajúceho hukotu, zemetrasenie začína…..len to nie je ako žiadne zemetrasenie v zaznamenanej histórii. Opakujúci sa jav každých 6000-6500 rokov, povodeň. Stači napr. nachýliť zemskú os a je vybavené, oceány sa vyjelú. Podľa judaizmu život vznikol pred 6500 rokmi.

Zádrhel v tom je, že naši tvorcovia Anunnaki sa nevracajú, každých 6500 rokov vytvoriť nového Adama a Evu. Množstvo ľudí muselo tie potopy prežiť a pokračovať s tým čo im zostalo. To bolo dosť málo na okamžitý návrat na predchádzajú stupeň vývoja. Obrazne povedané od doby kamennej, ale už s pokročilejšimi vedomosťami. Autor porovnáva Bibliu a to je problém.

V Kalifornii sa hory trasú ako paprade vo vánku; mocný Pacifik cúva a hromadí sa do hory s morskou vodou viac ako dve míle vysokej… a potom začína svoju jazdu na východ. Silou tisícich armád vietor útočí, trhá, drví všetko vo svojom nadzvukovom bombardovaní. Neuveriteľná hora tichomorskej morskej vody sleduje vietor na východ a pochováva Los Angeles a San Francisco, akoby to boli len zrnká piesku.

Nič – ale nič – nezastaví neúprosný, zdrvujúci nápor vetra a oceánu.

Na celom kontinente vietor tisíc míľ za hodinu spôsobuje svoje peklo, svoju bezbožnú pomstu, všade, nemilosrdne, neustále. Každá živá bytosť je roztrhaná na kusy, keď je rozfúkaná po krajine; a zemetrasenia nenechajú žiadne miesto nedotknuté. Na mnohých miestach zemská roztavená podvrstva preráža a šíri more horúceho tekutého ohňa, ktorý prispieva k holokaustu.

Do troch hodín sa fantastická stena morskej vody presunie cez kontinent a pochová vetrom zničenú zem pod dve míle kypiacej vody od pobrežia k pobrežiu. Za zlomok dňa sú všetky pozostatky civilizácie preč a veľké mestá – Los Angeles, San Francisco, Chicago, Dallas, New York, Boston – sú len legendami. Tam, kde pred pár hodinami chodili milióny ľudí, zostal sotva kameň.

Niekoľkým šťastlivcom, ktorým sa podarí nájsť úkryt pred škriekajúcim vetrom na záveternej strane vysokého horského štítu – ako je Mt. Massive – sa pozerá na more roztaveného ohňa, ktoré preráža trasúce sa údolia pod ním. Búrlivé vody nasledujú nadzvukovou rýchlosťou, hromadia sa vyššie a vyššie, paria sa nad roztaveným zemským ohňom a dvíhajú sa takmer k nohám. Len veľké, vysoké hory, ako je táto, dokážu odolať kataklizmatickému náporu.

Severná Amerika nie je sama vo svojich smrteľných kŕčoch. Stredná Amerika trpí rovnakou kanonádou – vetrom, zemným požiarom a záplavami.

Južná Amerika zisťuje, že Andy nie sú dostatočne vysoké na to, aby zastavili katastrofické násilie, ktoré rozpútala príroda vo svojom zúrivom hneve. Za necelý deň sú Ekvádor, Peru a západná Brazília šialene otrasené ničivým zemetrasením; Andy sú hromadené stále vyššie nadzvukovým náporom Pacifiku, ktorý sa rúti cez seba proti horám. Celý kontinent je spálený roztaveným zemským ohňom, pochovaný pod kubickými míľami katastrofálne násilných morí a potom sa zmenil na zamrznuté peklo. Všetko zamrzne. Človek, zviera, rastlina a blato sú tvrdé ako skala za menej ako štyri hodiny.

Európa nemôže uniknúť náporu. Búrlivý Atlantik sa hromadí stále vyššie a vyššie, sleduje škrípanie vetra smerujúceho na východ. Alpy, Pyreneje, Ural a škandinávske hory sa otriasajú a potom sa zdvihnú ešte vyššie, keď narazí hradba morskej vody.

Západná Afrika a piesky Sahary miznú v hneve prírody pod krutým útokom vetra a oceánu. Oblasť ohraničená Zairom, Južnou Afrikou a Keňou trpí len silnými zemetraseniami a vetrom – malou záplavou. Ľudia, ktorí prežili, žasnú nad Slnkom, stojacim na oblohe takmer pol dňa.

Východnú Sibír a Orient postihne skutočne zvláštny osud – ako keby obrovská podzemná kosa zmietala základy zeme, sprevádzaná vetrom v jej kričiacej symfónii nadzvukovej smrti a skazy. Keď arktická panva opúšťa svoj polárny domov, východná Sibír, Mandžusko, Čína a Barma sú vystavené rovnakému zničeniu ako Južná Amerika: vietor, zemský požiar, záplavy a mrazy, džungľové zvieratá sú vetrom roztrhané na stuhy a nahromadené do hory z mäsa a kostí a pochované pod lavínami homogenizovanej morskej vody a bahna.

Potom príde náhla, zdanlivo nekonečná zásoba strašného, ​​okamžite paralyzujúceho poklesu teploty o 180 stupňov F. Na celom východoázijskom kontinente, z ktorého väčšina zostáva pod hladinou mora, nezostali nezmrznutí ani ľudia, ani zvieratá, ani rastlina, bahno, zem ani voda. .

Antarktída a Grónsko so svojimi ľadovými čiapkami teraz rotujú okolo Zeme v Torridovej zóne; a zúrivosť vetra a záplav pokračuje šesť dní. Počas šiesteho dňa sa oceány začínajú usadzovať vo svojich nových domovoch a utekajú z vyvýšeniny.

Na siedmy deň sa strašné besnenie skončilo. Arktická doba ľadová sa skončila – a začína nová doba kamenná. Oceány – veľké homogenizátory – položili ďalšiu hlbokú vrstvu bahna na existujúce vrstvy na veľkých pláňach, ako sú odhalené v Grand Canyone, Painted Desert, Monument Valley a Badlands.

Povodie Bengálskeho zálivu, kúsok na východ od Indie, je teraz na severnom póle. Tichý oceán, západne od Peru, je na južnom póle. Grónsko a Antarktída, ktoré sa teraz otáčajú rovníkom, zisťujú, že ich ľadové čiapky sa v tropických horúčavách šialene rozpúšťajú. Mohutné steny vody a ľadu sa dvíhajú smerom k oceánom a berú všetko – od hôr až po roviny – v tryskajúcich, zdvíhajúcich sa cestách, pričom vytvárajú obrovské sezónne morény. Za necelých dvadsaťpäť rokov sú ľadové čiapky preč a oceány po celom svete sa spolu s novonájdenou vodou zdvihnú o vyše dvesto metrov. Zóna Torrid bude na celé generácie zahalená v hmle z obrovského množstva vlhkosti, ktorú do atmosféry vylievajú topiace sa ľadové čiapky.

V nových polárnych oblastiach sa začínajú vytvárať nové ľadové čiapky.

Grónsko a Antarktída sa objavujú so zelenými tropickými listami. Austrália je nový, nepreskúmaný kontinent v Severnom miernom pásme, pričom jeho rozľahlosť obýva len niekoľko hŕstok preživších. New York leží na dne Atlantiku, rozbitý, roztopený zemným požiarom a pokrytý neuveriteľným množstvom bahna. Po San Franciscu, Los Angeles, Chicagu, Dallase a Bostone nezostala ani stopa. Všetci sa pripoja k legendám siedmich miest Cibola.

To, čo zostalo z Egypta, sa vynára z jeho stredomorskej záplavy nové a vyššie – stále je to krajina vekov. Samozrejmosťou našej doby sa stáva tajomný Baalbek novej éry.

Nová éra! Áno, kataklizma urobila svoju prácu dobre. Najväčší regulátor populácie zo všetkých opäť robí pre človeka to, čo odmieta urobiť pre seba a planétu, na ktorej žije, a ženie tých pár úbohých, ktorí prežili do novej doby kamennej.

Po tejto kataklizme sa pripojíme k Noemovi, Adamovi a Eve, Atlantíde, Mu a Olympu a Ježiš sa pripojí k Osirisovi, Ta’aroovi, Zeusovi a Višnuovi.