Ježiš ako Panther. George Faber vyhlasuje, že jeho pôvodné meno bolo Jeskua Hammassiah, objavil dva odkazy, jeden v Midrashjoholethe a druhý v Abodazare, a to v tom zmysle, že priezvisko Jozefovej rodiny bolo Panther, pretože v oboch týchto dielach sa uvádza, že človek bol uzdravený „v mene Ježiša ben Panther“. Meno Panther vytvára priame spojenie medzi Ježišom a Bakchom, ktorého kojili panteri a niekedy je zobrazené na koni buď na jednom z týchto zvierat alebo na voze, ktorý nakreslili.

Manly Hall: Mystické kresťanstvo, rok vydania 1928.

V mene Ježiša Christos, Eséni, Manly Hall, Mystické kresťanstvo


Katastrofa v tomto smere je ruský výmysel Anatolija Fomenka, že Ježiš sa narodil na Kryme a tam je pochovaná aj Panna Mária. Zaujímavé na tom je to, že slovenskí rusofili proti tomu neprotestujú, lebo Krym bol súčasťou Ruska už pro vzniku Mliečnej Dráhy 🙂

Čiže “Lebo Putin”, pokrúti každého hlupáka naruby, aj ked v kostole v živote nebol.


Koža pantera bola tiež posvätná pri určitých egyptských iniciačných obradoch. Desať monogramov IHS, ktoré sa v súčasnosti interpretujú tak, že znamenajú Iesus Hominum Salvator, je ďalším priamym spojením medzi kresťanskými a bacchickými obradmi. IHS je odvodené z gréckeho YYY, ktoré, ako naznačuje jeho číselná hodnota, predstavuje slnko a predstavuje posvätné a skryté meno Bakcha.

Vyvstáva otázka: Bolo zamenené rané rímske kresťanstvo s uctievaním Bakcha kvôli početným paralelizmom oboch vierovyznaní? Ak sa dá potvrdiť kladná odpoveď, vyrieši sa veľa doteraz nepochopiteľných záhad Nového zákona. Nie je nijako nepravdepodobné, že sám Ježiš pôvodne navrhoval ako alegórie vesmírne aktivity, ktoré sa neskôr zamieňali s jeho vlastným životom.

To, že Christos predstavuje solárnu energiu, ktorú ctí každý národ staroveku, nemožno poprieť. Ak Ježiš odhalil podstatu a účel tejto slnečnej sily pod menom a osobnosťou Christosa, čím dal tejto abstraktnej sile atribúty boha človeka, nasledoval precedens stanovený všetkými predchádzajúcimi Učiteľmi sveta.


Kedže autor Manly Hall, je určite viac vzdelaný v týchto veciach, tak tu vyznieva na smiech téza, že Ježišovým otcom bol nejaký rímsky vojak Panthera. Takto dostali hlupáci na Slovenskom internete bombu na raťafák od Phila Anselma. Ježiš ben Pantera 🙂

https://www.youtube.com/watch?v=v8a6zPe9VxU


Tento boh-človek, teda obdarený všetkými vlastnosťami Božstva, znamená v každom človeku latentné božstvo. Smrteľný človek dosahuje božstvo iba prostredníctvom jedného božského Ja. Spojenie s nesmrteľným Ja predstavuje nesmrteľnosť a ten, kto nájde svoje pravé Ja, je preto „spasený“.

Tento Christos alebo božský človek v človeku je skutočnou nádejou človeka na záchranu živým prostredníkom medzi abstraktným Božstvom a smrteľným ľudstvom. Pretože Atys, Adonis, Bacchus a Orpheus boli s najväčšou pravdepodobnosťou pôvodne osvietení muži, ktorí boli neskôr zmätení so symbolickými osobnosťami, ktoré vytvorili ako zosobnenie tejto božskej moci, takže Ježiš bol zamieňaný s Christosmi alebo bohom, ktorého divy kázal.

Ježiš, Tento boh-človek, teda obdarený všetkými vlastnosťami Božstva, znamená v každom človeku latentné božstvo

Pretože Christos bol bohom človekom uväzneným v každom stvorení, bolo prvou povinnosťou zasvätenca oslobodiť alebo „vzkriesiť“ tohto večného v sebe. Ten, kto dosiahol stretnutie so svojimi Christosmi, bol následne označený ako kresťan alebo krstený muž.

Jedna z najhlbších doktrín pohanských filozofov sa týkala univerzálneho Spasiteľa-Boha, ktorý prostredníctvom svojej vlastnej prirodzenosti pozdvihol duše regenerovaných ľudí do neba. Tento koncept bol nepochybne inšpiráciou pre slová pripisované Ježišovi:

„Ja som cesta, pravda a život: nikto neprichádza k Otcovi, iba skrze mňa.“

Názov Essenes má pochádzať zo starodávneho sýrskeho slova, ktoré znamená „ lekár“ a predpokladá sa, že tento láskavý ľud považoval za účel svojej existencie uzdravenie chorých v mysli, duši a tele. Podľa Edouarda Schurého mali dve hlavné komunity alebo centrá, jednu v Egypte na brehu Maorského jazera, druhú v Palestíne v Engaddi neďaleko Mŕtveho mora.

Stratené kľúče slobodomurárstva alebo Tajomstvo Hirama Abiff. Christos predstavuje solárnu energiu

Esejci sa nikdy nestali obchodníkmi ani nevstúpili do komerčného života miest, ale udržali si poľnohospodárstvo a chov oviec na vlnu; aj takými remeslami ako hrnčiarstvo a tesárstvo. V evanjeliách a apokryfoch je Jozef, otec Ježiša, označovaný ako tesár aj hrnčiar. V Tomášovom apokryfnom evanjeliu a tiež v pseudo Matúšovom sa opisuje dieťa Ježiš, ktoré vyrába vrabce z hliny, ktorá ožila a odletela, keď tlieskal rukami.

V snahe vytvoriť z Ježiša a jeho Christosa jediného človeka vytvorili kresťanskí spisovatelia doktrínu, ktorá musí byť vyriešená späť do jej pôvodných zložiek, ak má byť znovu objavený pravý význam kresťanstva.

No a prečo zomrel Ježiš práve v iluminátských 33 rokoch, to už necháme na hlupáka, ktorý už dvakrát stihol, zasvätiť Slovensko Panne Márii, straší Slovensko falošnou pandémiou a nanočipmi v ruských vakcínach Sputnik V. Všetci rusofili sú radi, že budú mať v tele ruskú šelmu pantera, zo Zjavenia jeho ochráncu Jána Č. od B´nai B´rith. O dolárovej bankovke ani nehovoriac 🙂

Eséni a ich učenie, zomrel práve v iluminátských 33 rokoch

V evanjelických rozprávaniach predstavuje Christos dokonalého človeka, ktorý po tom, čo prešiel rôznymi stupňami „svetového tajomstva“, ktoré symbolizuje tridsaťtri rokov, vystúpi do nebeskej sféry, kde je opäť zjednotený so svojím večným otcom.

Zachovaný príbeh o Ježišovi je podobne ako slobodomurársky príbeh Hirama Abiffa súčasťou tajného iniciačného rituálu patriaceho k ranokresťanským a pohanským tajomstvám. V priebehu storočí tesne pred kresťanskou érou sa tajomstvá pohanských tajomstiev postupne dostali do rúk profánnych.

Pre študenta komparatívneho náboženstva je zrejmé, že tieto tajomstvá zhromaždené malou skupinou verných filozofov a mystikov boli znovu oblečené v nových symbolických odevoch a zachované tak po niekoľko storočí pod menom mystické kresťanstvo.

Všeobecne sa predpokladá, že eséni boli správcami týchto poznatkov a tiež Ježišovými iniciátormi a vychovávateľmi. Ak je to tak, Ježiš bol nepochybne zasvätený v rovnakom chráme Melchizedecha, kde pred šiestimi storočiami študoval Pytagoras.

„Učia nesmrteľnosti duše a vážia si, že treba usilovať o odmenu za spravodlivosť.“

Na ďalšie miesto dodáva: „Životný štýl je pre nich lepší ako život ostatných mužov a sú úplne závislí od chovu.

Niektoré úrady vypátrali Esénov späť do škôl proroka Samuela, ale väčšina sa zhoduje na egyptskom alebo orientálnom pôvode. Ich metódy modlitby, meditácie a pôstu sa nepodobali metódam svätých mužov Ďalekého východu. Členstvo v esénskom ráde bolo možné až po roku skúšobnej doby. Táto škola záhad, rovnako ako mnoho iných, mala tri tituly a všetkými úspešne prešlo iba niekoľko kandidátov. Esejci boli rozdelení do dvoch odlišných spoločenstiev, jednu tvorili celibáti a druhú členovia, ktorí sa ženili.
——————————————
Podľa denníka The Protevangelium bol Jozef vdovcom s dospelými synmi a v Evanjeliu o pseudomatúšovi hovorí o Márii ako o malom dieťati vo veku menej ako o svojich vnukoch. V detstve bola Mária zasvätená Pánovi a apokryfné spisy obsahujú veľa správ o zázrakoch spojených s jej raným detstvom.

Keď mal dvanásť rokov, kňazi sa radili o budúcnosti tohto dieťaťa, ktoré sa zasvätilo Pánovi a židovský veľkňaz vošiel do svätyne svätých, kde sa mu zjavil anjel, hovoriac:

„Zachariáši, choď a zavolaj vdovy ľudu, nech si vezmú prút za kus, a bude jeho manželkou, ktorej Pán ukáže znamenie.“

Potom, čo Jozef vyšiel v ústrety kňazom na čele vdovcov, zhromaždil prúty všetkých ostatných mužov a dal ich do stráženia kňazov. Teraz bola Jozefova palica iba o polovicu kratšia ako ostatné a kňazi ktorí vracali prúty vdovcom, nevenovali Josephovi žiadnu pozornosť, ale nechali ho vo Svätyni svätých. Keď všetci ostatní vdovci dostali späť svoje prútiky, kňazi očakávali znamenie z neba, ale žiaden neprišlo.

Jozef pre svoj vysoký vek nežiadal o vrátenie svojej palice, pretože pre neho bolo nemysliteľné, aby bol vyvolený. Ale veľkňazovi sa zjavil anjel a prikázal mu, aby vrátil krátku palicu, ktorá ležala bez povšimnutia vo Svätyni svätých.

Keď veľkňaz podal palicu Jozefovi z jej konca vyletela biela holubica, ktorá spočívala na hlave zostarnutého stolára a bolo mu dané dieťa.