Krížiacka výprava proti francúzským Albigénom, Katarom. Papež Innocent III a jeho výrok Zabite ich všetkých, pretože Boh pozná svojich, je známy z križiackej výpravy proti Katarom vo Francúzsku. Výprava proti Albigéncom dokázala pravý slov Miluj bližneho svojho. Mesto Béziers dnes leží v departemente Hérault v Languedoc-Roussillon, ľudnatom meste zhruba desať kilometrov od Lvího zálivu v Stredozemnom mori. Ale v roku 1209 bol každý obyvateľ mesta nemilosrdne prenasledovaný a zabitý Albigénskymi križiakmi. Aj pre krvou zaliate a často bizarné záznamy tejto zdĺhavej 20 ročnej kampane je to obzvlášť zvláštny príbeh.

“Čo si máme počať, otče? Nedokážeme rozlišovať dobrých od zlých.‘ A opát (rovnako ako iní) v obave, aby sa kacíri zo strachu pred smrťou nevydávali za pravoverných, povedal, ako sa vraví: ‚Bite ich všetkých, pretože Pán pozná svojich!‘ A pobité bolo ohromné množstvo.“

Tento bol znamým svojou Štvrtou krížiackou výpravou, známou ako detská výprava. Nechal sa ovládnuť obludnou myšlienkou, že neúspechy predchádzajúcich výprav, podnikaných hriešnymi rytiermi, vyváži armáda nevinných detí.

V roku 1212 bolo skutočne vypravených mnoho tisíc chlapcov a dievčat cez Taliansko a po mori k žalostným koncom a na radosť otrokárov. V mene všemohúceho Boha, obetovať nevinné deti!

Výprava proti Albigéncom a poslanie detí ako obetných baránkov v mene Boha charakterizuje ten kresťansko katolícky Vatikán, ktorý volá svoje ovečky do kostolov aby sa modlili k tomu Bohu a jeho zástupocvi na Zemi Papežovi.

Výprava proti Albigéncom, Katarom, Papež Innocent III, Zabijte ich všetkých

Príbeh rozprávali viacerí súčasní komentátori, tu sa však obmedzíme na príbeh Pierra des Vaux-de-Cernata, cisterciánskeho mnícha z roku 1213. Nebol osobne prítomný na udalostiach, ale vychádzal z tých, ktoré križiaci ukrižovali. Béziers sa stal centrom pre heretikov, a preto keď na neho križiaci zaútočili, žila v ňom enkláva 222 katarov, ktorá nebola obyvateľmi vôbec znepokojená.

Aj keď nie je známe, či bol gróf z Béziers sám katarom alebo iba sympatizantom, isté je len to, že neurobil nič, aby ich prenasledoval alebo potlačil, a práve to križiakov obzvlášť hnevalo. Žiadali, aby mešťania – obyčajní katolíci buď odovzdali Katarov, alebo opustili mesto, aby bolo možné ľahšie vybaviť zostávajúcich Katarov. Aj keď bola táto požiadavka vznesená pod exkomunikačnou bolesťou v tých časoch, keď bolo peklo skutočnosťou, žiadna ľahká záležitosť a alternatívna možnosť sa zdala dosť štedrá v tom, že to znamenalo, že katolíci dostali šancu uniknúť z prichádzajúceho masakru, čo je ohromujúce sa stala vec.

Obyvatelia mesta odmietli vyhovieť obidvom požiadavkám. Ako napísal des Vaux-de-Cernat, uprednostnili ‚zomrieť skôr ako kacíri, než žiť ako kresťania. A podľa správy, ktorú poslali jeho zástupcovia pápežovi, obyvatelia mesta zložili prísahu na obranu heretikov.

V súlade s tým v júli 1209 vkročili križiaci do Béziersu a bez problémov sa zmocnili mesta a zabili všetkých v ňom mužov, ženy, deti i kňazov a miesto podpálili. Bolo zabitých 15 000 až 20 000 ľudí: z toho niečo cez 200 tvorili kacíri. „Nič mohol ich zachrániť, ani kríž, ani oltár, ani kríž “. Práve tu boli požiadaní pápežovi legáti križiaci, ako by poznali kacírov od ostatných obyvateľov mesta a dostali notoricky známu odpoveď: „Zabite ich všetkých. Boh bude poznať svojich vlastných.

Aj keď je ľahké pochopiť, že obyvatelia mesta mohli chcieť brániť svoje mesto pred plienením armády, treba pamätať na to, že dostali príležitosť odísť a pokiaľ bola bezpečnosť ich majetku najvyššia v ich mysliach, potom mohli jednoducho odovzdať heretikov a vrátiť sa do svojho každodenného života bez spätného pohľadu.

Zostali však a svoj akt smrti dvakrát podpísali aktívnym zložením prísahy za podporu Katarov.

Čo sa vlastne v Bézier dialo?

Najskôr je potrebné zohľadniť presný dátum masakry. Bolo 22. júla sviatok Márie Magdalény, na ktorý všetci súčasní autori poukazujú ako na mimoriadne dôležitý. A to bolo v kostole Márie Magdalény v Béziers pred štyridsiatimi rokmi, kedy bol zabitý miestny pán Raymond Trencavel I. aj keď dôvod zostáva nejasný. Prinajmenšom v Béziers nebolo spojenie medzi Magdalénou a kacírstvom náhodou a poskytuje pohľad do pozadia celej albigénskej križiackej výpravy.

Ako napísal Pierre des Vaux-de-Cernat: Béziers bol vzatý na deň sv. Márie Magdalény. Ó, najvyššia spravodlivosť prozreteľnosti! … kacíri tvrdili, že sv. Mária Magdaléna bola konkubínou Ježiša Krista … preto boli tieto nechutné psy odvezené a zmasakrované počas sviatku toho, ktorého urážali …

Šokujúca táto myšlienka mohla byť pre dobrého mnícha a križiakov, očividne to pre drvivú väčšinu obyvateľov mesta, ktorí sa aktívne postavili na stranu heretikov, nebolo nič také. Je zrejmé, že táto viera bola miestnou tradíciou takmer jedinečnej moci nad srdcami a mysľami ľudí. Ako sme videli, gnostické evanjeliá a ďalšie rané texty neváhajú opísať vzťah medzi Máriou Magdalénou a Ježišom ako zjavne sexuálny.

Ako sa to ale, preboha, dozvedelo? Gnostické evanjeliá neboli objavené (a aj keby ich mali, je nepravdepodobné, že by sa im šírili). Odkiaľ sa teda vzala táto tradícia?

Táto epizóda pôsobila ako zásterka pre celú albigénsku križiacku výpravu, ktorá mala pustošiť Languedoc viac ako štyridsať rokov a spôsobovať jazvy tak hlboko v kolektívnej psychike ľudí, že v žiadnom prípade nie je náladové ich stále detekovať.

Tento Papež Innocent III, nebol nikdy exkomunikovaný, čo potvrdzuje, že Vatikán je ochotný v rámci svojich nezmyslov v mene Boha vražďiť kedy si to nejaký papež zmyslí. Navyše obetovať nevinné deti.