Kto vlasnte rozhodol aké knihy bude obsahovať hebrejská Biblia? Kanonizácia hebrejskej Biblie do jej posledných 24 kníh bol proces, ktorý trval stáročia a bol dokončený až po čase Josephusa. V prvej etape vznikla zbierka s názvom Tóra („učenie“) s piatimi knihami. Až neskôr vznikla druhá časť, Proroci s ôsmimi knihami. A až potom bola vytvorená aj tretia časť, Spisy, výsledkom čoho je hebrejská Biblia, ktorú poznáme dnes, s 24 knihami.

Kto rozhodol aké knihy bude obsahovať hebrejská Biblia?

Po stáročia ľudia verili, že päť kníh Pentateuchu napísal Mojžiš: hovorí to dokonca aj Talmud. Odhliadnuc od historickosti samotného Mojžiša, Tóru zjavne nenapísala jediná osoba, okrem iného vzhľadom na rozdiely v štýle a jazyku a protirečenia v textoch. Tóra je evidentne zložená z predchádzajúcich kníh, ktoré sú dávno stratené v čase.

Vedci nesúhlasia s tým, ako presne tieto knihy vznikli, ale všetci súhlasia s tým, že to bol komplikovaný proces, ktorý trval mnoho rokov a zahŕňal viacerých spisovateľov a redaktorov. Dôležitá etapa vo výrobe tejto zbierky sa musela odohrať za vlády judského kráľa Joziáša v druhej polovici siedmeho storočia pred Kristom.

V II. Kráľov 22 nachádzame správu o náhodnom objavení „knihy zákona“ v samotnom chráme počas rekonštrukcie. Z tohto záznamu, ktorý bol pravdepodobne napísaný za vlády samotného Joziáša, Tóra, ako ju poznáme, ešte zjavne neexistovala.

Obsah knihy, ktorá bola údajne „nájdená“ (ale s najväčšou pravdepodobnosťou bola napísaná Joziášovými vlastnými zákonníkmi), bol v tom čase jasne neznámy, pretože Joziáš tvrdil, že jej obsah ho prinútil reformovať náboženstvo vo svojom kráľovstve. Ako povedal, keď hovoril k svojim úradníkom: „…veľký je hnev Hospodinov, ktorý sa zapálil proti nám, pretože naši otcovia neposlúchli slová tejto knihy“.

Na základe opisu tejto reformy, ktorý je vyrozprávaný v nasledujúcej kapitole, sa učenci vo všeobecnosti zhodujú v tom, že kniha zdanlivo nájdená v chráme bola ranou verziou zákonov objavujúcich sa v strednej časti Deuteronómia, pretože tieto nielen prikazujú, Joziáš bol vzatý, ale v skutočnosti to robte v jazyku veľmi podobnom jazyku, ktorý používali Joziášovi zákonníci na opis jeho reformy.

Toľko oficiálneho textu na internete.

Mimochodom vyhlási súdruh Eštok aj tento text za konšpiráciu, alebo si zistí či nie som šorošom platená jednočlenná mimovládna organizácia??


Tu nastupuje na scénu aj Druhá kniha proroka Ezdráša, syna Seraiáša, syna Azariáša, syna Chilkiáša…..

Kniha Ezra IV učí, že len málo ľudí bude spasených buď prostredníctvom Božieho súcitu, alebo prostredníctvom dobrých skutkov. Je to skutočná apokalypsa: Rím sa nazýva „Edom“, autor má vízie ako Daniel (Syna človeka, Orla atď.) a opisuje znamenia pred koncom sveta. Kapitoly 1 a 2 utešujú kresťanov, pretože dni súženia sú blízko, ale je tu aj nádej na predvídanú slávu.

Kniha pozná doktríny o dedičnom hriechu, inak cudzie pre judaizmus – a následné utrpenie všetkých ľudí. Ale zatiaľ čo Pavol učí oslobodenie od hriechu pre všetkých, ktorí veria, Ezra IV stále zostáva v rámci židovského nacionalizmu, tak v utrpení, ako aj v jeho očakávaniach.

Kto rozhodol aké knihy bude obsahovať hebrejská Biblia? z kríka zaznel hlas: Ezdráš, Ezdráš

[ 1 ] Na tretí deň, keď som sedel pod dubom, hľa, z kríka oproti mne zaznel hlas: “Ezdráš, Ezdráš.”
[ 2 ] A povedal som: “Tu som, Pane,” a postavil som sa na nohy.
[ 3 ] Potom mi povedal: Zjavil som sa v kríku a hovoril som Mojžišovi, keď bol môj ľud v Egypte v otroctve,
[ 4 ] poslal som ho a vyviedol som svoj ľud z Egypta a vyviedol som ho hore. na vrchu Sinaj, kde som ho mal mnoho dní pri sebe,
[ 5 ] rozprával som mu veľa podivuhodných vecí, ukazoval som mu tajomstvá časov a oznamoval som mu koniec časov. Potom som mu prikázal:
[ 6 ] “Tieto slová zverejníš otvorene a zachováš ich v tajnosti.”
[ 7 ] A teraz ti hovorím:
[ 8 ] Ulož si vo svojom srdci znamenia, ktoré som ti ukázal, sny, ktoré si videl, a výklady, ktoré si počul,
[ 9 ] lebo budeš vzatý z ľudí a odteraz budete žiť s mojím Synom a s tými, ktorí sú ako vy, kým sa neskončia časy.“
[ 10 ] Lebo vek stratil svoju mladosť a časy začínajú starnúť.
[ 11 ] Lebo vek je rozdelený na dvanásť častí a deväť z jeho častí už uplynulo,
[ 12 ] ako aj polovica desiateho dielu, takže okrem polovice desiateho dielu zostávajú dve jeho časti.
[ 13 ] Teraz si teda nastavte ubytujte sa v poriadku a napomínajte svoj ľud, potešujte medzi nimi ponížených a poučujte múdrych. A teraz sa zrieknite porušiteľného života
[14 ] a odhoďte od seba smrteľné myšlienky, odhoďte od seba bremená človeka a zbav sa teraz svojej slabej povahy
[ 15 ] a odlož myšlienky, ktoré ťa najviac trápia, a ponáhľaj sa uniknúť z týchto časov.
[ 16 ] Lebo horšie zlo, než aké ste teraz videli, sa stane neskôr.
[ 17 ] Lebo čím je svet starobou slabší, tým viac sa medzi jeho obyvateľmi rozmnoží zlo.
[ 18 ] Lebo pravda sa vzdiali a lož sa priblíži. Lebo orol, ktorého si videl vo videní, sa už ponáhľa.“
[ 19 ] Potom som odpovedal a povedal: „Dovoľ mi hovoriť v tvojej prítomnosti, Pane.
[ 20] Lebo hľa, odídem, ako si mi prikázal, a budem karhať ľud, ktorý teraz žije; ale kto bude varovať tých, ktorí sa narodia potom? Lebo svet leží v temnote a jeho obyvatelia sú bez svetla.
[ 21 ] Lebo tvoj zákon je spálený, a tak nikto nevie, čo si urobil a čo budeš robiť.
[ 22 ] Ak som teda našiel milosť u teba, zošli na mňa Ducha Svätého a ja napíšem všetko, čo sa udialo vo svete od počiatku, čo je napísané v tvojom zákone, aby ľudia mohli nájsť cestu, a aby žili tí, ktorí chcú žiť v posledných dňoch.“
[ 23 ] Odpovedal mi a povedal: „Choď, zhromaždi ľud a povedz im, aby ťa štyridsať dní nehľadali.
[ 24 ] Ale pripravte si veľa písacích tabuliek a vezmite si so sebou Sareu, Dabriu, Selemiu, Etanus a Asiel – týchto päť, pretože sú trénovaní na rýchle písanie;
[ 25 ] prídeš sem a ja zapálim v tvojom srdci lampu rozumnosti, ktorá nezhasne, kým sa nedokončí to, čo sa chystáš napísať.
[ 26 ] A keď skončíš, niektoré veci zverejníš a niektoré zverejníš v tajnosti múdrym; zajtra o tejto hodine začni písať.”
[ 27 ] Potom som odišiel, ako mi prikázal, zhromaždil som všetok ľud a povedal som:
[ 28 ] “Počuj tieto slová, Izrael,
[ 29 ] Najprv naši otcovia bývali ako cudzinci v Egypte a boli odtiaľ vyslobodení
[ 30 ] a dostali zákon života, ktorý nezachovávali, ktorý ste po nich prestúpili aj vy.
[ 31 ] Potom vám bola daná zem do vlastníctva v krajine Sion; ale vy a vaši otcovia ste sa dopustili neprávosti a nezachovali ste cesty, ktoré vám prikázal Najvyšší.
[ 32 ] A keďže je spravodlivý sudca, v pravý čas vám vzal, čo dal.
[ 33 ] A teraz si tu a tvoji bratia sú ďalej vo vnútrozemí.
[ 34 ] Ak teda budeš vládnuť nad svojou mysľou a vychovávať svoje srdcia, zostaneš nažive a po smrti dostaneš milosrdenstvo.
[ 35 ] Lebo po smrti príde súd, keď ožijeme; a vtedy sa zjavia mená spravodlivých a zjavia sa skutky bezbožných.
[ 36 ] Ale nech už ku mne nikto neprichádza a nech ma nikto nehľadá štyridsať dní.”
[ 37 ] Tak som vzal tých piatich mužov, ako mi prikázal, a išli sme na pole a zostali sme tam.
[ 38 ] A na druhý deň, hľa, zavolal ma hlas: “Ezdráš, otvor svoje ústa a pi, čo ti dám piť.”
[ 39 ] Potom som otvoril ústa a hľa, ponúkli mi plný pohár, bola plná niečoho ako voda, ale jej farba bola ako oheň.
[ 40 ] Vzal som to a vypil; a keď som ho vypil, moje srdce sa rozlialo rozumnosťou a múdrosť sa rozmnožila v mojich prsiach, lebo môj duch si zachoval pamäť.
[ 41 ] a moje ústa boli otvorené a už neboli zatvorené.
[ 42 ] Najvyšší dal tým piatim mužom porozumenie a striedavo písali, čo im bolo diktované, v znakoch, ktoré nepoznali. Štyridsať dní sedeli a cez deň písali a v noci jedli svoj chlieb.
[ 43 ] Pokiaľ ide o mňa, hovoril som vo dne a v noci nemlčal.
[ 44 ] Počas štyridsiatich dní bolo teda napísaných deväťdesiatštyri kníh.
[ 45 ] A keď sa uplynulo štyridsať dní, Najvyšší ku mne prehovoril a povedal: „Najprv zverejni dvadsaťštyri kníh, ktoré si napísal, a nech si ich prečítajú hodní a nehodní, ale tých sedemdesiat si ponechaj boli napísané ako posledné, aby si ich dal múdrym medzi tvojím ľudom. Lebo v nich je prameň rozumnosti, prameň múdrosti a rieka poznania.“
[ 46 ] ​​A urobil som tak.


Je tu veľmi veľa veci o tom písani zaujímavých 🙂

Kde je tých – sedemdesiat si ponechaj boli napísané ako posledné, aby si ich dal múdrym medzi tvojím ľudom. Lebo v nich je prameň rozumnosti, prameň múdrosti a rieka poznania?

Verzia kráľa Jakuba z roku 1611 obsahovala knihy apokryfov, avšak vo verzii kráľa Jakuba chýbalo 70 riadkov z 2. Esdras. V KJV z roku 1611 Kniha 2. Esdras v kapitole 7 sa kapitola končí veršom 70. Tie dalšie sú do čísla 140.

Tie sú o poslednom súde a mučení zlých 🙂

70 ] Odpovedal mi a riekol: Keď Najvyšší stvoril svet a Adama a všetkých, čo z neho vzišli, najprv pripravil súd a veci, ktoré k súdu patria.

75 ] Odpovedal som a riekol som: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, Pane, ukáž toto aj svojmu služobníkovi: či po smrti, len čo každý z nás vydá dušu, zostaneme v pokoji? kým neprídu tie časy, keď obnovíš stvorenie, alebo či budeme hneď mučení?”

76 ] Odpovedal mi a riekol: Aj to ti ukážem, ale nezahŕňaj sa medzi tých, čo sa posmievali, ani sa nepočítaj medzi tých, čo sú mučení.

100 ] Potom som odpovedal a povedal: “Bude teda daný čas dušiam, keď budú oddelené od tiel, aby videli, čo si mi opísal?”

101 ] Povedal mi: Sedem dní budú mať slobodu, aby počas týchto siedmich dní mohli vidieť veci, o ktorých ti bolo povedané a potom budú zhromaždení vo svojich príbytkoch. Žiaden príhovor za bezbožných.

Ako sa môže smrteľnik Ezdráš rozprávať s Bohom, ktorého nikto nevidel? Jedine tak, že ten Boh bol Anunnaki Nephilim, živá bytosť.

A z rebra, ktoré Pán Boh vzal mužovi, stvoril ženu a priviedol ju k nemu. A muž povedal: Toto je teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela; bude sa volať ‚žena‘, lebo bola vzatá z muža.

Preto muž opustí svojho otca a matku a pripojí sa k svojej manželke a stanú sa jedným telom.

Akého otca a matku, keď bol len Boh?