Príspevky Kassitov k civilizácii a kultúre Blízkeho východu. Kassitský Babylon nám zanechal relatívne málo archeologických pozostatkov. Rovnako ako v období Starobabylonského kráľovstva, aj samotný Babylon priniesol pre toto obdobie len skromné materiálne dôkazy, pretože väčšina kasitskej úrovne mesta, podobne ako starobabylonské, sa nachádza pod moderným morom. Ale oblasť Merkes uprostred mesta vytvorila množstvo domov z tohto obdobia, niekoľko hrobov a možno aj stopy hrnčiarskych pecí.

Príspevky národa Kassitov k civilizácii a kultúre Blízkeho východu

Administratívne hlavné mesto Kassite Dur-Kurigalzu ponúka podstatnejšie pozostatky, rovnako ako niektoré mestá, ktoré sa prvýkrát dostali do popredia v sumerskom období ranej dynastie, ako Ur, Larsa a Nippur. Kassitské úrovne týchto miest sú znakom cti a rešpektu, ktorý im priznávali ich vládcovia z neskorej doby bronzovej, nepochybne kvôli ich úctyhodnému staroveku.

Kasiti boli niekedy dosť nespravodlivo kritizovaní za svoj konzervativizmus a „nepokrokové“ postoje, za „statický“ charakter babylonskej spoločnosti pod ich vládou a za stratu vlastnej identity kvôli ich ochote prijať celú svoju aspekty civilizácie a tradícií krajiny, ktorú prišli okupovať a ovládnuť. Obdobie kassitov v babylonských dejinách bolo v skutočnosti obdobím veľkej kultúrnej a intelektuálnej živosti, nepochybne najmä vďaka politickej stabilite, ktorú kassitskí vládcovia udelili svojej krajine prostredníctvom pokojného politického zjednotenia, svojej vysoko efektívnej a dobre organizovanej byrokratickej organizácie, systému a rešpektu, ktorý preukazovali k zavedeným tradíciám a zvykom krajiny.

S nadšením ich prijali, urobili si ich vlastnými a aktívne ich povzbudzovali a propagovali. Urobili tak do tej miery, že ich vlastná kultúrna a etnická identita je pre nás takmer neznáma. Takmer jediné vlastnosti, ktoré môžeme priamo pripísať vplyvu Kassite, sú chov koní a dôležitý vývoj v technológii vozov. Ale okrem týchto špecifických vlastností Kassite bol vplyv Kassite Babylonu na širší blízkovýchodný svet obrovský.

Ako sme si všimli, práve v tom čase sa babylončina stala medzinárodným jazykom diplomacie na celom Blízkom východe. A to nás privádza k mimoriadne dôležitej úlohe kasitskej civilizácie v dejinách blízkovýchodnej literatúry. Pretože práve v období Kassitov sa vyvinulo to, čo dnes nazývame „štandardný babylonský dialekt“, literárny dialekt, ktorý sa odteraz používa v Mezopotámii a iných častiach sveta Blízkeho východu po zvyšok druhého tisícročia a väčšinu prvého tisícročia.

Štandardná babylonská verzia eposu o Gilgamešovi, najlepšie známa z textov z prvého tisícročia, je toho možno najvýraznejším príkladom. Rovnako ako mnoho literárnych „klasík“ zo Sumerov a iných raných civilizácií, aj epos vďačí za svoje prežitie predovšetkým zachovaniu, zveľaďovaniu a sponzorovaniu dlhodobých mezopotámskych kultúrnych tradícií vládcami Kassite Babylonia.

Aj tradičné babylonské náboženstvo pestoval a zachovával kassitský režim, čo dokazuje jeho propagácia tradičných kultov a pod jeho sponzorstvom a patronátom opravy a obnova chrámov v celej krajine. Jednou z pozoruhodných čŕt tohto veku bola podpora uctievania Marduka, ktorý sa stal najväčším bohom v babylonskom panteóne, čím dosiahol prevahu nad Enlilom, kedysi najvyšším božstvom mezopotámskeho sveta.

Medzinárodná obchodná činnosť bola nevyhnutná pre prosperitu a rozvoj babylonskej spoločnosti vzhľadom na nedostatok základných surovín v južnej Mezopotámii, najmä dreva a kovov. V období Kassite sa obchodné spojenia rozšírili do Afganistanu (a možno aj do Indie) na východe, do Egejského regiónu na západe a do Egypta na juhozápade. Silné obchodné väzby existovali aj so severným susedom Babylónie, Asýriou, najmä v štrnástom a trinástom storočí, a to aj napriek obdobiam nepriateľstva a konfliktov medzi nimi.

Do Babylonie sa dovážal aj luxusný tovar, vrátane drahokamov a polodrahokamov, ako karneol a lapis lazuli, a iných exotických predmetov možno až z Indie. A z amarnských listov vieme, že z Egypta sa do Babylonie dovážalo veľké množstvo zlata. Listy z Amarny pozostávajú z korešpondencie, ktorú si faraón vymieňal s jeho medzinárodnými rovesníkmi a poddanými vládcami v polovici štrnásteho storočia pred Kristom. Boli medzi schránkou tabliet objavených v roku 1887 v el-Amarne (staroveký Akhetaten) v Egypte.

Výmenou za dovážaný tovar Babylončania vyvážali širokú škálu priemyselných predmetov vrátane textílií a výrobkov vysoko kvalifikovaných remeselníkov, klenotníkov a zlatníkov a strieborných kováčov. Zdá sa, že aj kone patrili medzi babylonské vývozy. Tie boli žiadané v zahraničí na chovné účely, ako aj na prepravu v oboch pre vojenské a nevojenské súvislosti.

Lekárstvo bolo ďalšou kvalifikovanou profesiou, pre ktorú boli Babylončania dobre známi. Ilustruje to list chetitského kráľa Hattusiliho jeho babylonskému kráľovskému bratovi Kadashmanovi-Enlilovi II. Ten sa sťažoval na Hattusiliho, že mu nevrátil dvoch lekárov a zaklínadlového kňaza vyslaných z Babylonie na dočasnú pôžičku na Chetitský dvor.

V reakcii na to Hattusili informoval svojho korešpondenta, že prvý lekár sa rozhodol zostať v hlavnom meste Chetitov (urobil tak po tom, čo dostal značný úplatok), zaklínač sa stratil a druhý lekár zomrel. Potom v niečom, čo sa javí ako mimoriadna ukážka chutzpah, Hattusili dodal, že by chcel nejaké sochy do svojej rodinnej izby a mohol by mu jeho kráľovský brat poslať sochára, aby to urobil. Babylončania mali medzinárodnú reputáciu ako zruční umelci aj ako lekári!


Armani Exchange AX1335 pnke hodinky

Armani Exchange AX1335
Zlava 43 % = 110,50 EUR