Ruská diplomacia v Afrike sa zameriava na bezpečnostnú pomoc a predaj zbraní. Atlantická rada, think-tank vo Washingtone, v nedávnej správe poznamenala, že zatiaľ čo Rusko podpísalo v rokoch 2010 až 2017 v Afrike sedem dohôd o vojenskej spolupráci, medzi rokmi 2017 a 2021 ich zaznamenalo 20. Viac ako polovica nedávnej úrody bola s krajinami, s ktorými Rusko nemalo predchádzajúce vojenské vzťahy.

Ruská diplomacia v Afrike sa zamerala na bezpečnostnú pomoc a predaj zbraní

Rusko nie je len veľkým dodávateľom zbraní. Stala sa tiež obchodníkom so zbraňami poslednej inštancie, čím získala vplyv v krajinách, ktoré sú odrezané od západných dodávok z dôvodu prevratov a porušovania ľudských práv, ako sú Mali a Stredoafrická republika. Západné zbrojné embargá „otvorili dvere [Rusom],“ hovorí J. Peter Pham, osobitný vyslanec Ameriky pre Sahel za Trumpovej administratívy. “V skutočnosti nemôžeme viniť Malijčanov za to, že vzali, čo môžu dostať.”

V niektorých prípadoch však pokusy Ruska získať vplyv okázalo zlyhali. Madagaskar sa napríklad obrátil proti Rusku po tom, čo ho v roku 2019 prichytili pri pokuse o zmenu prezidentských volieb smerom k proruským kandidátom. Po zajatí piatich bojovníkov z ruskej žoldnierskej firmy Wagner a sťatí džihádistov v Mozambiku sa krajina obrátila na Rwandu a Západu o bezpečnostnú pomoc.

„Všade, kam prídu, sa zdá, že zápasia s politickými zásahmi,“ hovorí Samuel Ramani, tiež z rusi a autor knihy „Rusko v Afrike“, ktorá vyšla minulý mesiac. Chyby, ktoré Rusko robí v chudobných krajinách, sú často podobné jeho spravodajským prešľapom na Ukrajine, ako je preceňovanie popularity miestnych zástupcov alebo lídrov. „Väčšinou ide o všeobecnú nekompetentnosť a tiež o nesprávne chápanie miestnej situácie,“ hovorí pán Ramani.

Jadrová energia ponúka Adolfovi Putinovi ďalšiu potenciálnu páku. Rosatom, ruská štátna firma v oblasti jadrovej energie, je najväčším svetovým exportérom reaktorov. V článku publikovanom v Nature Energy minulý mesiac Kacper Szulecki a Indra Overland z Nórskeho inštitútu pre medzinárodné záležitosti sa uvádza, že najmenej deväť krajín vrátane Bangladéša a Egypta by mohlo byť zraniteľných voči politickému tlaku, pretože závisia od jadrových elektrární postavených alebo prevádzkovaných v Rusku.

Niekoľko ďalších krajín má vysokú úroveň jadrovej spolupráce s Ruskom. Aj toto však môže slabnúť. Ruské prerušenie vývozu plynu do Európy môže podkopať jeho všeobecnú povesť spoľahlivého dodávateľa energie.

Tretia skupina krajín – os oportunistov – vidí západné sankcie ako šancu na posilnenie vlastného obchodu s Ruskom za šťavnatých podmienok. Ruský dovoz tovaru sa v prvých mesiacoch po invázii zrútil o viac ako 40 %, podľa analýzy Silverado Policy Accelerator. Do septembra sa však do značnej miery zotavili, keďže najmä Čína a Turecko zakročili, aby nahradili vývoz z Európy a Ameriky (pozri graf). Západ sa zatiaľ ukázal ako neschopný úplne zastaviť ruský dovoz high-tech widgetov, ako sú počítačové čipy, ktoré sa používajú v raketách a iných zbraniach. Rusko naďalej dovážalo o tretinu a pol toľko žetónov ako pred začiatkom vojny, najmä vďaka veľkému nárastu z Číny.

Pôvodne sa zdalo, že Čína bola zaskočená ruským útokom na Ukrajinu. Súhlasila so strategickým partnerstvom bez obmedzení len niekoľko týždňov predtým, ako sa do nej dostali tanky. Odvtedy sa najvyšší čínsky vodca Si Ťin-pching snažil obrátiť situáciu vo svoj prospech a vycítil príležitosť odvrátiť pozornosť Ameriky od jej úsilia čeliť Čína, najmä Taiwan.

Zároveň však pán Xi nastavil svoju odpoveď tak, aby sa pokúsila izolovať Čínu od akejkoľvek americkej alebo spojeneckej odvety. Čínski predstavitelia tak vyznávajú neutralitu voči Ukrajine, odmietajú odsúdiť ruskú inváziu, ale obviňujú vojnu z expanzie nato od konca studenej vojny. Veľkou otázkou je, či Čína začne dodávať zbrane Rusku na použitie na Ukrajine. To by mohlo zmierniť ruský nedostatok munície a možno aj zmeniť priebeh vojny. Viac sa môže odhaliť, keď pán Xi navštívi Rusko, čo by mohlo byť už budúci týždeň.

Vzťah Turecka s Ruskom je zložitejší. Turecko je členom NATO. Na Ukrajinu predala ozbrojené drony a predpokladá sa, že poslala aj presne navádzané delostrelectvo a rakety. Súťaží s Ruskom o vplyv od Blízkeho východu po Strednú Áziu. Viedla proti nej zástupné vojny v Sýrii a Líbyi. Spolieha sa však aj na Rusko, pokiaľ ide o plyn a pomoc pri výstavbe jadrových elektrární. Ročne zarobí od ruských turistov miliardy dolárov. To uzatvára obe krajiny do vzájomnej závislosti. Turecko považuje za výhodné hrať proti sebe Rusko a Západ. Zdá sa, že Rusko je ochotné prehliadať tureckú podporu Ukrajine, pokiaľ bude obchod naďalej prúdiť.

India by mohla mať z obchodu s Ruskom oveľa väčší úžitok, ako má. Usilovne odmietla odsúdiť ruskú inváziu a zvýšila svoj dovoz zľavnenej ruskej ropy (hoci teraz tvrdí, že sa bude držať cenového stropu zavedeného Západom). Zostáva veľkým nákupcom ruských zbraní. Zároveň sa však nezdá, že by sa stal kritickým kanálom na to, aby sa tovar dostal do Ruska, na ktorý sa vzťahujú sankcie. Hodnota indického exportu do Ruska od invázie skutočne klesla.

Západ sa snaží odtiahnuť niektorých zostávajúcich Putinových kamarátov. Krajiny ako Bielorusko to odradilo od aktívnejšej účasti vo vojne a Irán od dodávok balistických rakiet. Ale spojenci Ukrajiny sa zmietali v tom, ako – alebo dokonca či – čeliť ruskému vplyvu v chudobných krajinách.

Prvým krokom môže byť vyhnúť sa prílišnému nafúknutiu dôležitosti mäkkej podpory, ktorú Rusku ponúkajú jeho spolucestujúci – najmä ak to vedie len k zdržaniu sa hlasovania v OSN alebo k iným symbolickým gestám solidarity. „Obávam sa, že sa pripravíme na nerentabilnú hru so psom, ak sa pokúsime čeliť každému prejavu ruského vplyvu,“ hovorí Andrew Weiss, špecialista na Rusko z Carnegie Endowment for International Peace.

“V niektorých prípadoch riskujeme, že preplatíme, aby sme riešili problémy, ktoré nemajú až taký strategický význam.”

Západ by zároveň mohol podniknúť relatívne lacné kroky na boj proti šíreniu Wagnera v Afrike. Jednou z možností by bolo pomôcť vyzbrojiť a podporiť regionálne bezpečnostné sily a spriatelené vlády, aby neboli nútené obracať sa na zabezpečenie bezpečnosti na Rusko. Podobne, keď sa Západ vysporiada s ruskou osou oportunistov, musí si starostlivo nakalibrovať svoje vlastné červené čiary, formulovať ich a neprotestovať proti zvýšenému obchodu mimo vojenského a high-tech tovaru.