Skutočný príbeh života Ježiša Nazaretského sa svetu nikdy nedostal. Prečo bolo záhadné číslo 33 svojvoľne zvolené tak, aby symbolizovalo dĺžku jeho života. Číslo 33 pripomína slobodomurárov a ilumninátov, tajné spolky. Ani v prijatých evanjeliách, ani v apokryfoch, aj keď v niektorých komentároch, ktoré napísali nicejskí otcovia, možno nájsť pár zblúdilých náznakov.
Vraj Kristove roky 🙂 Manly P. Hall a kniha Mystic Christianity. Príbeh záhadného veku Ježiša. Manly P. Hall predniesol viac ako 8 000 prednášok po celom svete.
Fakty týkajúce sa jeho identity a poslania patria medzi neoceniteľné tajomstvá, ktoré sa dodnes zachovali v tajných trezoroch pod „Bratskými domami“. Mohol sa Ježiš dožiť aj vyššieho veku?
Niektorým z templárskych rytierov, ktorí boli zasvätení do arkán Druzov, Nazarenov, Esejcov, Johanitov a ďalších siekt, ktoré stále obývajú vzdialené a neprístupné miesta Svätej zeme, bola rozprávaná časť podivného príbehu.
Príbeh života Ježiša Nazaretského, číslo 33
Rozpory v spisoch raných cirkevných otcov sú nielenže nezmieriteľné, ale nepochybne dokazujú, že aj počas prvých piatich storočí po Kristovi mali títo učení muži na základe svojich spisov niečo oveľa podstatnejšie ako folklór a rozprávanie.
Ľahko veriacemu je všetko možné a nie sú žiadne problémy.
Príbeh Ježiša Krista a jeho veku. Neemotívny človek pri hľadaní faktov je však konfrontovaný s množstvom problémov s neistými faktormi, z ktorých sú typické tieto: Podľa populárnej koncepcie bol Ježiš ukrižovaný počas tridsiateho tretieho roku jeho života a v treťom roku svojej služby po Jeho krste. V roku 180 n. l. Napísal svätý Irenej, lyonský biskup, jeden z najvýznamnejších teológov, proti herézam, útok na doktríny gnostikov. V tejto práci Irenej vyhlásil na základe autority samotných apoštolov, že sa Ježiš dožil vysokého veku.
O veku Ježiša Krista sa dozvieme aj v knihách Maximilliena De Lafayette, kde uvádza, že Ježiš Kristus a Máriou Magdalénou žili v meste Marseille, lebo pri ukrižovaní bol iba omámený Jozefom z Arimatie a uložený v inom hrobe. Potom utiekli na Západ.
Ako by mohol mať svojich učeníkov, ak by neučil?
A ako mohol učiť, pokiaľ nedosiahol vek Majstra?
Lebo keď sa dal pokrstiť, ešte nedokončil svoj tridsiaty rok, ale začínal mať asi tridsať rokov; a kázal iba jeden rok podľa svojho krstu. Po dovŕšení tridsiateho roku bol ešte stále mladým mužom a v žiadnom prípade nedosiahol pokročilý vek.
Teraz, keď prvá etapa raného života zahŕňa tridsať rokov a to sa tiahne ďalej až k štyridsiatemu roku, každý uzná; ale od štyridsiateho a päťdesiateho roku človek začína upadať do staroby, ktorú vlastnil náš Pán, kým stále plnil úrad učiteľa, ako to dosvedčuje evanjelium a všetci starší; tým, ktorí boli v Ázii zhovievaví s Jánom, učeníkom Pána, že im Ján sprostredkoval túto informáciu.
A zostal medzi nimi až do doby Trajana. Niektorí z nich navyše videli nielen Jána, ale aj ďalších apoštolov a počuli od nich tú istú správu a vydávajú svedectvo o tomto výroku. Komu potom máme radšej veriť? Či už takých mužov, ako sú títo, alebo Ptolemaia, ktorý nikdy nevidel apoštolov a ktorý ani vo svojich snoch nedosiahol ani najmenšiu stopu po apoštolovi?
Godfrey Higgins poznamenáva poznamenáva, že doktrína ukrižovania bola medzi kresťanmi vexata questio aj počas druhého storočia. “Dôkazu Ireneja sa nemožno dotknúť.” Ježišova služba trvala iba jeden rok.
Ak samotní učeníci hovorili o tom, že Ježiš sa v tele dožil vysokého veku, prečo bolo záhadné číslo 33 svojvoľne zvolené tak, aby symbolizovalo dĺžku jeho života?
Boli udalosti v Ježišovom živote úmyselne zmenené tak, aby jeho činy viac zapadali do vzoru ustanoveného početnými bohmi Spasiteľa, ktorí ho predchádzali?
V snahe vyriešiť niektoré problémy vyplývajúce z akýchkoľvek pokusov o presnú kroniku Ježišovho života sa tvrdilo, že v tom čase mohli v Sýrii žiť dvaja alebo viacerí náboženskí učitelia, ktorí niesli meno Ježiš, Jehoshua alebo Joshua a že životy týchto mužov mohli byť v evanjeliových príbehoch zmätené.
Bernard H. Springett, slobodomurársky autor, vo svojich Tajných sekciách Sýrie a Libanonu cituje z ranej knihy, ktorej meno nemohol zverejniť pre svoju súvislosť s rituálom sekty. Posledná časť jeho citácie je pre dotknutý subjekt relevantná:
“Ale Jehova po mnoho generácií prosperoval v semene Esénov vo svätosti a láske. Potom prišiel náčelník anjelov podľa Božieho príkazu, aby vzbudil dediča Hlasu Hospodinovho. A po ďalších štyroch generáciách sa narodil dedič s menom Joshua, ktorý bol dieťaťom Jozefa a Mary, oddaných Jehovových ctiteľov, ktorí stáli bokom od všetkých ostatných ľudí okrem Essenčanov. A tento Jozue v Nazarete znovu ustanovil Jehovu a obnovil mnoho stratených obradov.”
V tridsiatom šiestom roku svojho veku bol ukameňovaný v Jeruzaleme.
Pretrvávajú povesti, ktoré Ježiš navštívil a študoval v Grécku aj v Indii a že bola objavená minca vyrazená na jeho počesť v Indii počas prvého storočia. Je známe, že v Tibete existujú ranokresťanské záznamy a mnísi budhistického kláštora na Cejlóne si stále uchovávajú záznam, ktorý naznačuje, že Ježiš u nich pobýval a poznal ich filozofiu.
Aj keď rané kresťanstvo vykazuje všetky dôkazy o orientálnom vplyve, je to téma, o ktorej moderná cirkev odmietne diskutovať. Ak sa niekedy nepochybne preukáže, že Ježiš bol zasvätiteľom pohanských gréckych alebo ázijských tajomstiev, účinok na konzervatívnejších členov kresťanskej viery bude pravdepodobne kataklyzma.
Ak Ježiš bol vteleným Bohom, ako zistili slávnostné koncily cirkvi, prečo sa v Novom zákone označuje ako „povolaný od Boha vysoký primátor podľa Melchisedechovho rozkazu“?
Slová „po rozkaze“ robia z Ježiša Krista jedého z radu alebo Rádu v ktorom museli byť iní rovnako alebo dokonca nadradení.
Keby boli „Melchizedechovci“ božskými alebo kňazskými vládcami národov zeme pred inauguráciou systému dočasných vládcov, potom by vyhlásenia pripisované svätému Pavlovi naznačovali, že Ježiš bol buď jedným z týchto „filozofických vyvolených“, alebo sa pokúšajú o obnovenie svojho vládneho systému.
Melchizedech tiež vykonal ten istý obrad pitia vína a lámania chleba, aký vykonal Ježiš pri poslednej večeri.