Stalinove sprisahanie židovských lekárov. TASS urobila senzačné vyhlásenie, že svetové sionistickej a západné spravodajské služby sa počas posledných rokov sprisahali s “teroristickou skupinou” židovských lekárov” aby zvrhli vedenie Sovietskeho zväzu”. Počas posledných dvoch mesiacov Stalinovej vlády sa MGB zo všetkých síl snažilo demonštrovať svoju zvýšenú ostražitosť prenasledovaním páchateľov neexistujúceho sprisahania.

Stalinove sprisahanie lekárov, antisionistická kampaň

Táto antisionistická kampaň v skutočnosti bola len chabo maskovaným antisemitským pogromy. Krátko pred Stalinovou náhlou smrťou v marci 1953 dostal Mitrochin rozkaz prešetriť parížskeho dopisovateľa Pravdy Jurija Žukova, podozrivého z údajného spojenia so sionistami (jeho manželka bola židovského pôvodu). Mitrochin nadobudol dojem, že Stalinov brutálny šéf tajnej služby Lavrentij Pavlovič Berija mal v pláne Žukova do údajného sprisahania lekárov zahrnúť.

Pár týždňov po Stalinovej pohrebe však Berija náhle ohlásil, že nič takéto nikdy neexistovalo a všetky údajné sprisahancov zbavil obvinenia.

V lete 1953 sa väčšina Berijových kolegov v predsedníctve spojila zo strachu pred ďalším sprisahaním, obávali sa, že by mohol vykonať coup d’état a nastúpiť na Stalinovo miesto.

Lavrentij Berija, Mitrochinov archiv, Chruščov, Boris Pasternak, Doktor Živago

Keď bol Mitrochin v júli na návšteve jedného zahraničného hlavného mesta, dostal prísne tajný telegram s inštrukciami dešifrovať ho osobne: s údivom zistil, že Berija bol obvinený z “kriminálnych protistraníckych a protištátnych činov”.

Až neskôr sa Mitrochin dozvedel, že Berija bol zatknutý 26. júna na zvláštne schôdzke predsedníctva, čo bolo vlastne sprisahanie, ktoré zorganizoval jeho hlavný rival Nikita Sergejevič Chruščov. Berija zo svojej cely potom písal bývalým kolegom prosebné listy, v ktorých je pateticky žiadal, aby ušetrili jeho život a “našli mu nejakú bezvýznamnú prácu”: Uvidíte, že sa počas dvoch troch rokov napravím a budem vám stále užitočný.

Jeho súdruhovia z neho teraz už strach nemali, a vysmievali sa tomu, ako stratil nervy. Dňa 24. decembra bolo oznámené, že Berija bol po procese pred Najvyšším súdom popravený. Keďže však z obáv, že by tým bola poškodená povesť komunistického režimu, nebolo možné zverejniť informácie o jeho podiele zodpovednosti za masové vraždy Stalinove éry ani jeho záznam o tom, koľko znásilnil maloletých dievčat, bol namiesto toho vyhlásený vinným za surrealistické sprisahania, ktoré malo s pomocou britských a ďalších západných spravodajských služieb “oživiť kapitalizmus a navrátiť vládu buržoázie”.

Berija sa tak stal, po Jagodovi a Ježovovo v 30. rokoch, šéfom sovietskej tajnej služby, ktorý bol zastrelený za rôzne zločiny vrátane (imaginárna) špionáže pre Britov. V duchu stalinskej tradície bolo potom predplatiteľom Veľkej sovietskej encyklopédie odporúčané, aby pomocou “nožíka či britvy” odstránili heslo Berija a namiesto toho si tam vložili článok o Beringovom mori.

Mitrochinov archiv

Prvým oficiálnym odsúdením stalinizmu bol Chruščovov dnes oslavovaný tajný referát na uzavretom rokovaní XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu vo februári 1956. Stalinov “kult osobnosti”, vyhlásil vtedy Chruščov, je zodpovedný za “celú sériu nesmierne vážnych a nebezpečných zvrátenie straníckych princípov, straníckej demokracie a právnej platnosti revolúcie”.

Stranícka organizácia KGB dostala text tohto referátu v tajnom liste od Ústredného výboru strany. Oddelenie, do ktorého patril Mitrochin, celé dva dni diskutovalo o jeho obsahu. Dodnes si Mitrochin jasne vybavuje záver, ku ktorému došiel veliteľ jeho oddelení Vladimir Vasilievič ženíchov (neskorší Nelegálnych KGB vo Fínsku): “Stalin bol zločinec!”

Niektorí členovia strany boli príliš šokovaní, alebo opatrn, aby vôbec niečo povedali. Ostatné súhlasili s Ženíchovom. Nikto sa však neodvážil položiť otázku, ktorú mali podľa Mitrochin všetci na jazyku:

“A kde bol Chruščov, keď boli spáchané všetky tie zločiny?”

Po tomto tajnom prejave sa Mitrochin ku svojej vlastnej škode stal príliš otvoreným. Hoci jeho kritika spôsobu vedenia KGB bola, brané západnými meradlami, umiernená, bol koncom roka 1956 prevelený z operácií do archívu FCD (1. hlavnej správy KGB), kde bolo jeho hlavnou úlohou odpovedať na otázky z iných oddelení a oblastných oddelenie KGB.

Mitrochin tak skoro zistil, že Berijov osobné archív bol na Chruščovov rozkaz zničený, aby nezostala ani stopa po kompromitujícím materiálu, ktorý Berija zhromaždil na svojich bývalých kolegov. Ivan Alexandrovič Serov, šéf KGB od roku 1954 do 1958, oddane Chruščova informoval, že tieto zložky obsahovali veľmi “poburujúce a urážlivé” materiály.

Mitrochin priamo hltal knihy ruských spisovateľov, ktorí upadli v posledných rokoch Stalinovej vlády v nemilosti a okolo polovice 50. rokov začali byť opätovne publikované. Prvú veľkú literárne udalosťou v Moskve po Stalinovej smrti bolo, keď v roku 1954 vyšli prvýkrát od roku 1945 nové básne Borisa Pasternaka, posledného významného ruského autora, ktorý začal svoju kariéru ešte pred revolúciou. Texty vyšli v jednom literárnom časopise pod titulom “Básne z románu Doktor Živago” a boli sprevádzané krátkym popisom epického, ale ešte nedokončeného diela, v ktorom sa mali objaviť.

Celý text románu Doktor Živago, v ktorom autor popisuje spletitú životnú cestu svojho enigmatického hrdinu od konečnej fázy cárskeho režimu po prvej leta režimu sovietskeho, bol považovaný za príliš podvratné a jeho vydanie bolo roku 1956 oficiálne zamietnuté.

Keď sa doktor Živago dozvedá o boľševickej revolúcii, je “rozechvený a zaskočený veľkosťou tohto okamihu a myšlienkou na jeho význam pre budúce stáročia”. Lenže Pasternak tu tiež vyjadruje neomylný pocit z duchovnej prázdnoty režimu, ktorý z tejto revolúcie vznikol.

Lenin je tu charakterizovaný ako “vtelená pomsta” a Stalin ako “poďobaný Caligula”.

Veľmi dobré čítanie – Jezuiti Loyolu v Poľsku. Ako na ruskom tróne sedel falošný cár. V rusku je môžné všetko, ak viete klamať ako Stalin a Chruščov, zo strachu pred opozíciou 🙂