Vladimir Putin a Gerhard Schröder sa v poslednej dobe zdajú takmer ako dvojčatá so vzájomnými prejavmi sympatií, slovami chvály jeden druhému. Nie je preto prekvapením, že nemecká ekonomika dvorí ruskému prezidentovi v maximálnej možnej miere. Preto podľa môjho názoru nie je táto kniha zrovna darčekom pre dnešné Schröderovo Nemecko, v ktorom vládne atmosféra ďalekosiahleho kritického kritiky všetkého, čo hlava štátu Ruskej federácie, ktorá bola zvolená na druhé funkčné obdobie na jar 2004, hovorí a robí. Anna Politkovskaja kniha: V Putinovom Rusku
Čečensko? Nech tam bude vojna, len ak bude prúdiť iba náš zemný plyn.
Zatknutie Chodorkovského?
Ignorujeme to, hlavná vec je, že naše podnikanie prekvitá.Umlčaní novinári? No vlastne … Rozbíjanie demokratickej opozície?
Vnútorná záležitosť Rusov.Dohoda s nepopulárnymi ľuďmi pri obchádzaní zákona? Rasizmus? Neofašizmus?
Ani tu nezasahujeme.
Vladimir Putin a Gerhard Schröder, Čečenská vojna
Anna Politkovskaja
Anna Politkovskaja vo svojich kazuistikách, nasýtených faktami a na základe bezkonkurenčného prístupu k svojim informátorom, popisuje mocný aparát tajnej služby, z ktorej Putin pochádzal; neúnosne brutálne a korupčné podmienky v armáde a v obchodnom súdnom systéme; oligarchická mafia v priemysle; korupčná sieť nomenklatúry a centrálnej správy; narastajúci bezprávie celých skupín obyvateľstva a nový ruský rasizmus. Stabilita sa v desivej podobe vrátila do Ruska a na jeho čele stojí cynický Vladimir Putin, ktorý kráča po mŕtvolach.
Počas svojej návštevy Nemecka v decembri 2004 Putin hneď od začiatku zvažoval všetky otázky týkajúce sa čečenskej vojny a hlúpo povedal tazateľom, že môžu bezpečne ísť domov a zjesť svoju vianočnú hus, pretože vojna nebola. To bola lož. Ale tí, na ktorých Putin nasadil tohto medveďa, necúvli. Ale kancelár Schröder sa žiarivo usmial …
Gerhard Schröder vyslal v rámci operácií NATO svoje sily do Kosova a do Afganistanu . Až do Schröderovho času sa nemecké jednotky nezúčastňovali na bojových akciách od druhej svetovej vojny. Keď sa v decembri 1998 spojili britské lietadlá s americkými silami bombardujúcimi Irak bez konzultácie s Radou bezpečnosti OSN , Schröder vojenskú akciu jednoznačne podporil.
Ako kancelár bol Gerhard Schröder silným zástancom projektu plynovodu Nord Stream, ktorý teraz dodáva ruský plyn priamo do Nemecka, čím obchádzal tranzitné krajiny. V novembri 2017 sa pri vyšetrovaní, ktoré uskutočnilo Medzinárodné konzorcium investigatívnej žurnalistiky, uvádzalo jeho meno na zozname politikov uvedených v obvineniach „ Paradise Papers “.
V roku 2017 Rusko nominovalo Schrödera a pozíciu nezávislého riaditeľa predstavenstva najväčšieho producenta ropy Rosnefť
.. Danke Shön za zásluhy o ktorých píše Anna Politkovskaja 🙂
Anna Politkovskaja
A predsa sme v Rusku tak dlho mysleli, že po našom boku je v boji za demokraciu Nemecko, že sa na Nemecko môžeme kedykoľvek spoľahnúť. Presne preto ma tak potešila moja kniha »Čečensko. Tu sa objavila Pravda o vojne, ktorá sa točí okolo nasledujúceho základného argumentu: Jedinými účinnými nástrojmi proti novej vlne terorizmu sú politické riešenie a aktívny mierový proces.
Jedna vec je teraz istá: márne sme dúfali. Nemecko je na strane Putina, nie na našej. Všetky slová, všetky odvolania, vrátane môjho, boli v tejto atmosfére milovania pred ruským prezidentom nevypočuté. V zásade platí iba jedno: Putin hovorí nemecky, a to nestačí iba na to, aby sa o neho všetko staralo, ale dokonca na zvrátenie jeho zjavne pevne zakorenených demokratických princípov, na ktorýc ako sme verili spoločenský poriadok Spolkovej republiky Nemecko Nemecko spočíva tak pevne.
V decembri 2004, len pred niekoľkými týždňami, bola v Moskve parlamentná delegácia nemeckého Spolkového snemu. Jeden z poslancov nás, ja a Ruslan Auschew, požiadal o večeru. Ruslan Auschew je nielen bývalý prezident Ingušskej republiky a verný zástanca mierových rokovaní s čečenskými povstalcami ako jediný životaschopný spôsob potlačenia teroristických činov v Rusku.
Tento odvážny muž uspel aj v rokovaniach s teroristami počas rukojemníckej drámy v Beslane v septembri 2004, aby dosiahol prepustenie dvadsiatich šiestich žien a detí. Úkon na záchranu ľudských životov, za ktorý mu prezident Vladimir Putin nemohol ďakovať inak, ako pomocou monštróznej atentátnej postavy. Situáciu sme teda opísali členovi Spolkového snemu. Dlho nás počúval a pozorne, niekedy súhlasne prikývol, dokonca akoby cítil niečo ako sympatie; v každom prípade musel hlbokým dúškom zmyť naše trpké slová o katastrofickom kurze, ktorý Rusko podniklo pod Putinom.
Potom člen Spolkového snemu zívol a prejavoval známky únavy. Pochopil som, že je dôležité konať rýchlo a položil som svoju najdôležitejšiu otázku, ktorá pre mňa bola vlastne jedinou motiváciou pre prijatie tohto pozvania na večeru:
„Je nemecký Bundestag pripravený hrať aktívnu úlohu v politickom procese v Čečensku a podporiť začatie rokovaní medzi čečenskými povstalcami a Putinovou vládou podľa koncepcie Výboru matiek vojakov, ktorej cieľom je získať inštitúcie občianskej spoločnosti ako sprostredkovateľov medzi dvoma protichodnými stranami.
Týmto som však strápnil členov Spolkového snemu. Uchýlil sa do prázdnych fráz. Takýto obrat nebol po chuti poslancovi, pretože všetky naše opisy dramatickej situácie už pokryli jeho potrebu politickej exotiky. Naznačil teda, že odpoveď na moju otázku bola:
„Nie.“ Prečo potom toto mávanie? Prečo všetky predchádzajúce stretnutia s ostatnými nemeckými poslancami? Vždy sme ju požiadali o podporu a nikdy sme nedostali nijakú pomoc. Pokiaľ išlo o niečo, s čím by prezident Putin mohol byť potenciálne nepríjemný.
Priznávam, že mám depresiu, keď vidím, ako sa Európa správa s Putinovým Ruskom. Fatálne to pripomína roky komunizmu, známeho neľudského princípu: Ak by tam existovala železná opona, mala by existovať tyrania, pokiaľ z nej nebudeme môcť zostať a nepoškodení, pokiaľ ropa a zemný plyn nepretržite k nám prúdi.
Obrátila sa Európa proti Stalinovi, aj keď vyšlo najavo, že Rusko za jeho teror platilo miliónmi životov?
Vyskytla sa vlna pobúrenia proti Brežnevovmu stagnujúcemu režimu, ktorý zanechal generáciu ruských intelektuálov, najlepších v ruskej spoločnosti, upadajúcu vo väzeniach a pracovných táboroch?
Teraz to nie je o moc odlišné. Európa nám dáva právo zomrieť na nás samotných za Putina. Ale my nechceme zomrieť, bojujeme, snažíme sa dostať na slobodu, prežiť, zachrániť našu novo získanú demokraciu. Táto kniha podáva správu o tom, ako sa bránime pred drvivým Putinovým tlakom, aj keď sa to zdá byť takmer nemožné. Nemyslím si, že si moja kniha nájde v Nemecku veľa priateľov. Teraz je tam ten priateľ Putin taký populárny.
Január 2005
Anna Politkovská Stepanovna spisovateľka a aktivistka za ľudské práva, ktorá informovala o politických udalostiach v Rusku, najmä o druhej čečenskej vojne. Práve jej reportáž z Čečenska urobila z Politkovskej národnú a medzinárodnú reputáciu. Sedem rokov sa odmietla vzdať správ o vojne napriek mnohým činom zastrašovania a násilia.
Politkovskaju zatkli ruské vojenské sily v Čečensku a vykonali fingovanú popravu. Počas letu z Moskvy cez Rostov na Done bola otrávená, aby pomohla vyriešiť krízu rukojemníkov v škole v Beslane z roku 2004 a musela sa vrátiť späť, vyliečiť sa.
Anna Politkovskaja vo svojom poslednom rozhovore označila Kadyrova, za „čečenského Stalina našich dní“.
Politkovská bola nájdená mŕtva vo výťahu, v jej bytovom dome v centre Moskvy 7. októbra 2006. Bola zastrelená dvakrát do hrude, raz do ramena a raz do hlavy z bezprostrednej blízkosti.
