Vzťahy NATO a Moskvy popíše Colonel Dough Mastriano, pobaltské štáty v ohrození. Estónsko, Lotyšsko, Litva sú dnes vystavené hrozivému nebezpečenstvu ruského „Damoklovho meča“. Dôkazom tohto rastúceho nebezpečenstva je čoraz tvrdšia rétorika Kremľa voči NATO, agresívne a často bezohľadné správanie ruských vojenských lietadiel v regióne Baltského mora a nárast masívnych ruských vojenských cvičení v regióne.
Douglas Mastriano ako zabrániť ruskej expanzii v pobalstkých štátoch, lebo Rusko zasahuje do vnútorných záležitostí každého štátu na svete! Rastúca hrozba pre mier a prosperitu európskeho kontinentu! Napísané v roku 2016. Čo vidíme dnes, január 2022??
Vzťahy NATO, Moskvy, Douglas Mastriano, pobaltské štáty
Tento ruský „Damoklov meč“ bol demonštrovaný pri kybernetických útokoch proti Estónsku v roku 2007, vojne proti Gruzínsku v roku 2008, anexii Krymu v roku 2014 a prebiehajúcej vojne proti Ukrajine. Okrem toho existuje informačná operačná kampaň Moskvy zameraná na rusky hovoriacich ľudí žijúcich v krajinách NATO.
Rímsky filozof Cicero rozprával, ako kráľ Dionysius odpovedal dvoranovi Damoklovi, ktorý si myslel, že vládnutie nad ríšou je len potešením a oddychom. V reakcii na to kráľ Dionýz ponúkol Damoklovi, aby si vymenil miesto. Kráľ Dionýz však nariadil, aby nad Damoklovou hlavou neisto zavesili veľký meč zavesený za jediný vlas na konskom chvoste. Damoklés si uvedomil nebezpečenstvo, ktoré so sebou prinášalo vládnutie nad kráľovstvom, a tak sa vzdal závisti voči kráľovi.
Za tento nepríjemný obrat vo vzťahu Moskvy k NATO je zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin.
Jeho veľkou stratégiou je znovu presadiť ruský vplyv v regióne a urobiť z Ruska dominantného hráča v medzinárodných záležitostiach. Aby to Putin dosiahol, potrebuje znížiť dôveryhodnosť NATO, najmä v pobaltských krajinách. Putin môže použiť dva vojenské prístupy, aby vytlačil NATO z Pobaltia. Prvým je priamy útok a druhým je taktika hybridnej vojny.
Zodpovedný za napätie je jedine KGB Vladimír Putin
Táto „nemysliteľná možnosť“ priameho útoku na Estónsko, Lotyšsko a Litvu by bola vysoko rizikovým krokom, ktorý by mohol prísť len vtedy, ak bude americké vedenie slabé a záväzok NATO voči svojim pobaltským spojencom sa zníži. V takomto hazarde by sa ruské sily snažili uzavrieť pozemný, vzdušný a námorný prístup do pobaltského regiónu do 36 až 48 hodín. Úzka priepasť Suwalki, široká len 60 míľ, je miestom, kde by ruské jednotky prerušili pozemný prístup k pobaltským národom od Poľska a zvyšku NATO. Po prerušení pozemnej trasy by bol príchod ruských protilietadlových a protilodných prostriedkov pre USA a iné sily NATO príliš riskantný.
Pravdepodobnejšia ruská stratégia by sa však spoliehala na nejednoznačnosť. Malo by to formu podnecovania „miestneho“ etnického ruského separatistického hnutia podobného tomu, čo bolo svedkom na Ukrajine. K tomu by došlo v oblasti s vysokou rusky hovoriacou populáciou v Estónsku alebo Lotyšsku.
Neboli by to malí zelení mužíci z Krymu, ktorí boli rýchlo identifikovaní ako ruské sily. V Pobaltí by sa ruské špeciálne jednotky mohli objaviť ako miestni obyvatelia, ktorí hľadajú nezávislosť pre „diskrimináciu“, ktorej trpia Estónci alebo Lotyši. Cieľom Kremla by bola destabilizácia regiónu a zároveň popretie zodpovednosti. Účelom tejto nejednoznačnosti je spôsobiť, že NATO bude meškať pri určovaní, či bola kríza zahraničná alebo domáca.
V čase, keď NATO rokovalo, by Rusko malo priestor na nízkorizikový krok na zničenie aliancie. Moskva by poslala veľkú silu k hraniciam Estónska, Lotyšska a Litvy, aby zastrašila alianciu a poskytla skrytú podporu ich separatistickému hnutiu. Keďže sa bezpečnosť zhoršuje a miestne obyvateľstvo trpí, Putin by oznámil humanitárnu misiu na ukončenie núdze. Samozrejme Moskva by sa zaviazala, že po obnovení bezpečnosti sa armáda stiahne zo spornej oblasti. Bez výstrelu by NATO mohlo byť podkopané jednoduchým aktom obsadenia skromného kúska pobaltskej krajiny bez vojny. Brilantnosť tejto stratégie nejednoznačnosti spočíva v tom, že ak by NATO reagovalo rýchlo, Putin by mohol odmietnuť účasť.
Ako by malo NATO reagovať na takéto riziko? NATO a Spojené štáty môžu podniknúť spoločné kroky. Zraniteľní spojenci v prvej línii, ako sú pobaltské štáty, by mali byť vyzbrojení útočnými schopnosťami, ktoré im poskytnú skromnú schopnosť zasiahnuť ruské základne, dopravné uzly a letiská. Získanie zbraní stredného až dlhého doletu by mohlo spôsobiť, že ohrozovanie týchto krajín bude pre Moskvu menej chutné. Ak by boli napadnuté, tieto útočné zbraňové systémy by mohli spôsobiť zmätok v ruských veliteľských a riadiacich uzloch, dopravných uzloch a narušiť pohyb ruských síl. To by poskytlo pobaltským štátom dôveryhodnú vojenskú schopnosť a posilnilo by schopnosti odstrašovania.
USA môžu pomôcť. V regióne by mala rozmiestniť viac vojenských prostriedkov, aby doplnila kampaň americkej armády zameranú na to, aby „30 000 amerických vojakov vyzeralo ako 300 000“ v Európe. Genialitou takéhoto konceptu je spojenie aktívnej armády s armádnou národnou gardou a armádnou zálohou na podporu európskeho divadla. Cvičenia realizované v regióne je potrebné rozšíriť čo do rozsahu a rozsahu. Časť tohto rozšírenia by sa mala volať „Nasadenie síl do Pobaltia“.
Pomocou konceptu Return Forces to Germany (každoročné cvičenie na nasadenie amerických síl zo Spojených štátov do Európy) počas studenej vojny je cieľom umožniť jednotkám letieť vojakov do regiónu a použiť tam už nainštalovanú americkú techniku. To značne znižuje čas príchodu síl „za horizontom“.
Napokon kľúčom k predsunutej obrane NATO sú trvalé stanice amerických a iných síl NATO v Estónsku, Lotyšsku a Litve. Táto sila by mala byť tvorená tromi brigádami, jednou v každom národe. Estónsko by malo mať mechanizovaný americký brigádny bojový tím, Lotyšsko regionálnu pobaltskú brigádu, ktorá by mala zahŕňať sily zo Švédska a Fínska (ak sú ochotné zúčastniť sa ako partneri mimo NATO). Brigáda v Litve by mala byť mnohonárodnou silou NATO trvalo umiestnenou v Suwalki Gap.
Udržať túto medzeru otvorenú je nevyhnutné, aby pobaltské štáty neboli odrezané od zvyšku NATO.
Účelom týchto troch brigád je poskytnúť spravodlivú úroveň odstrašenia/zabezpečenia a zároveň poskytnúť dostatočné sily na zabezpečenie kľúčovej infraštruktúry (tj letísk, námorných prístavov), aby sa uľahčil príchod ďalších síl NATO.
Tento trojbrigádový model pre pobaltské štáty si požičiava koncept berlínskej brigády z čias studenej vojny. Hoci americké, britské a francúzske brigády umiestnené v Západnom Berlíne nedokázali zastaviť sovietsku inváziu, zaručili, že v prípade útoku budú Nemecko brániť tri mocné štáty. Rovnaká logika by fungovala v pobaltských štátoch. Nasadenie ďalších síl NATO by znamenalo, že náklady na zasahovanie v Pobaltí by boli príliš vysoké na to, aby o nich Moskva uvažovala.
Vznikajúca ruská „stratégia nejednoznačnosti“ je priamou hrozbou pre Alianciu NATO. Teraz ho však možno poraziť odhodlaním a miernym nasadením Američanov v silách NATO v regióne. Rotačná brigáda je začiatok, ale nie konečná odpoveď. Lídri NATO majú na budúcomesačnom varšavskom samite príležitosť podniknúť spoločné kroky na odvrátenie ruskej agresie proti pobaltským národom. Prvým krokom je „trvalé“ rozmiestnenie síl NATO v regióne.
Trump proti ruským hackerským útokom: Kybernetická bezpečnosť USA
Nad pobaltským regiónom visí ruský „Damoklov meč“, no riziko môže byť otupené fyzickým záväzkom pozemnej moci NATO Estónsku, Lotyšsku a Litve.
NATO má príležitosť ukázať silu a solidaritu proti rastúcej hrozbe pre mier a prosperitu európskeho kontinentu a sveta.
Pennsylvania state Sen. Doug Mastriano
Potrebuje Slovensko, aby opozícia bola vyhlásená za teroristov ako v Rusku a Kazachstane?? To by súdruh Fico, neonacisti uhrika a kotleby dávno voňali fialky zospodu!
To je dnešná ruská aj kazachtánska realita! Preto musí Putin sfalšovať každé nasledujúce voľby a preto si sám odsúhlasil doživotnú imunitu!
